Aidas African Black ebony

Analóg Prenosky
Ing. arch. Viktor Kubal
30. apríla 2025
0
272
27 minutes read

Gramofónová MC prenoska

Gramofónová prenoska je v podstate viac hudobný nástroj ako audio komponent. Charakter jej výsledného zvuku je súborom rezonancií a jemných odtieňov materiálového zafarbenia a to všetko v tesnej súhre s nesmierne zložitými mikroskopickými procesmi odohrávajúcimi sa pri pohybe hrotu v drážke platne. A tak ako aj výsledná farba zvuku hudobného nástroja je z veľkej časti tvorená materiálovou skladbou jeho tela, veľmi podobne to funguje aj pri gramofónovej prenoske. Hovorí sa: „Snímací systém robí detail, telo farbu.“ Ja s touto takmer poučkou do veľkej miery súhlasím, aj keď to samozrejme nie je až tak úplne jednoznačné. Ak by totiž bolo, mali by sme tu len pár jasne zadefinovaných konštrukčných spôsobov a bolo by „vymaľované!“ Realita je však samozrejme iná a my máme poruke množstvo výrobcov prenosiek s nespočetným množstvom kombinácií, variácií a princípov a každý jeden má svoj pevne podložený technický svetonázor aj hlboký zmysel. Je to skrátka nádherná a mimoriadne inovatívna oblasť, kde sa čisto technický prístup snúbi s prístupom filozofickým.

Nie inak je tomu aj v prípade litovskej spoločnosti Aidas. Jej korene siahajú na koniec deväťdesiatych rokov minulého storočia, kedy sa spoločnosť pod vedením Aidasa Svazasa začala venovať opravám a prestavbám gramofónových prenosiek vtedajších výrobcov. Postupné získavanie skúseností a aj výraznej reputácie (prenosky ktoré prešli ich rukami mali lepšie parametre aj zvuk ako tie pôvodné) viedlo k vývoju prvej vlastnej prenosky uvedenej na trh v roku 2011 pod označením AS-1. Neustály vývoj materiálovej aj filozofickej koncepcie vyústil v roku 2020 do ucelenej rady prenosiek, ktoré sú rozdelené do štyroch podskupín na základe materiálu použitého na výrobu ich cievok: meď, postriebrená meď, pozlátená meď a čisté zlato. Ďalším určujúcim prvkom prenosiek Aidas je materiálová skladba ich tela, na ktoré sa využívajú rôzne druhy exkluzívnych prírodných aj syntetických drevín a kameňa. Raritou sú prenosky v limitovanej edícii, ktoré majú telo z čistého baltského jantáru alebo mamutieho klu (áno, čítate správne) v cene nad 10.000 euro.

Aidas African Black ebony patrí do skupiny AU-CU, teda pozlátená meď. Tá obsahuje tri prenosky, každú s iným typom tela – čierny minerálny kameň s akrylovým spojivom a výrazným zlatým žilkovaním (Trustone Black/Gold), brazílske fialové drevo (Purpleheart Wood) a predstavovanú z afrického čierneho ebenu. Aj napriek skutočnosti, že snímací generátor s hrotom, chvejkou a jej uložením je pri všetkých troch typoch identický, práve s ohľadom na použitie rôzneho typu tela s rôznymi pevnostnými a aj rezonančnými charakteristikami, je zvukový charakter pri každom jednom type odlišný. Podobnou filozofiou pracovala aj japonská spoločnosť Koetsu, ktorá od triedy Rosewood Platinum Signature vyššie používala pre všetky prenosky rovnaký generátor a menila len materiál vonkajšieho tela – kameň.

Samotné telo prenosky je vyfrézované zo starostlivo vyberaného ebenového bloku, ktoré je následne ručne opracované a leštené. Eben ako materiál je drevo s extrémnou hustotou a kompaktnosťou, je vlhkosťou takmer nenasiakavý (a ani nepláva na vode) a teda nie je potrebné ho impregnovať ani lakovať – čo zachováva pôvodné rezonančné charakteristiky. Do tohto tela je vložený snímací systém uložený v pevnom alumíniovom ráme, magnetický okruh je tvorený magnetmi AlNiCo 5 (zliatina tvorená zmesou hliníka, niklu, kobaltu, medi a železa), chvejka je borónová s osadeným hrotom s brúsením MicroRidge, cievky majú vinutia z pozláteného medeného drôtu. Piny pre pripojenie prenosky sú z 24 karátového zlata a sú vedené priamo cez ebenové telo až do tesnej blízkosti samotných cievok. V ebenovom tele sú narezané závity (uľahčuje to výrazne montáž) pre upevnenie prenosky k hlave ramena v klasickom pol palcovom (12.7 milimetra) rozostupe. Hmotnosť prenosky vychádza na 10 gramov, čo je optimálne pre väčšinu ramien (odporúčané sú tie sú so strednou hmotnosťou). Celkovo je prenoska vynikajúco spracovaná a je radosť na ňu aj pozerať, jedinou výhradou, tou praktickou, je absencia akejkoľvek ochrany chvejky a hrotu prenosky proti poškodeniu. Pri manipulácii s ňou treba byť nesmierne obozretný, chvejka trčí výrazne do priestoru a nechcene o ňu zavadiť napríklad pohybom ruky sa úplne pýta. Takže pozor na to!

Aidas African Black ebony sa dodáva v jednoduchej elegantnej papierovej krabičke, v ktorej je v bohato dimenzovanej penovej výplni umiestnená akrylová kazeta ukrývajúca samotnú prenosku.

Prenosku som nainštaloval na dvanásť palcové rameno a prešiel si následne kompletným „settingom“, ktorý je vždy absolútnou nevyhnutnosťou pri prevádzkovaní gramofónu. V tomto procese bol mimoriadne nápomocný okrem presnej digitálnej váhy a iných pomôcok aj protraktor geometrie snímania od WallyTools. Ten umožňuje dokonalé nastavenie celej pracovnej dráhy ramena aj azimutu, vrátane kontroly správnosti v štyroch nulových bodoch. Počas celého procesu bol neustále kontrolovaný prítlak, ktorý musí byť nastavený s maximálnou presnosťou na hodnotu 1.9 gramu (prísne odporúčanie výrobcu). Nastavenie správnej hodnoty vertikálneho snímacieho uhla (VTA) bolo vo finálnej fáze skontrolované mikroskopom, dosiahnutie optimálneho uhla 92 stupňov (SRA – Stylus Raking Angle) nejaký čas zabralo. Kuvičie hlasy o zbytočnosti takejto presnosti v nastavení a „kecy“ o prílišných toleranciách snímacieho systému v celkovej koncepcii gramofónovej techniky znejú však v tomto prípade do prázdna. Títo „naslovovzatí odborníci“ tvrdia: „Veď chvejka odporom, ktorý je generovaný pohybom hrotu v drážke aj tak poklesne, tak načo sa babrať s nejakými 92 stupňami?“ Ja však tvrdím: „Hlúposť! Správne nastavené hodnoty kombinácie – poddajnosť ramena + poddajnosť chvejky + správny prítlak a VTA – umožňuje prenoske jemný pohyb okolo osi chvejky bez toho, aby sa tento ideálny uhol významnejšie menil.“ Rozdiel medzi presným nastavením systému a kompromisným je potom naozaj dramatický! A o tom to všetko je!

Na čom sa počúvalo:

Zdroj signálu: gramofón KV Colossus ONE s ramenom KV Colossus 9“ MD a ramenom KV Colossus 12“ MD, pre porovnanie Koetsu Rosewood Platinum Signature a Ortofon MC A 90
Phono predzosilňovač: Audio Research PH3 SE a Parasound Jc3 Jr.
Zosilnenie: predzosilňovač Ayre K-1xe + výkonový zosilňovač Ayre V-5xe, výkonový zosilňovač PrimaLuna EVO 400 Power
Reprosústavy: Klipsch Klipschorn AK-5, Avalon Acoustics Arcus, Audio Solutions Figaro M2
Kabeláž: signálová Cardas Neutral Reference, XLO Signature, výkonová Nirvana Audio S-L.
Doplnky: antirezonančné podložky od RDacoustic, vzduchová podložka pod gramofón KV Colossus AIR, magnetické podložky Levar Resonance

Počúvanie

Aidas African Black ebony sa od prvých chvíľ, aj vďaka slušnému predchádzajúcemu hodinovému nájazdu, javila ako mimoriadne kultivovaný spoločník. Ako jej základnú vlastnosť by som definoval vyzretý pokoj a nadhľad v kombinácii s vynikajúcim podaním mikroskopickej detailnosti a schopnosti jeho jasného a čitateľného zobrazenia. Zvučný celkový prejav tu však nie je len prvoplánovou a efektnou záležitosťou, ako často býva zvykom a aj keď je takýto spôsob reprodukcie na prvé počutie mimoriadne atraktívny, od reality má pomerene ďaleko. V prípade „ebenovej“ Aidas je táto významná charakteristika pevnou a správne vyváženou súčasťou celkového hudobného prejavu, čo jej dáva nesmierne lákavý potenciál. Svoj podiel na tomto výsledku má bezpochyby aj vynikajúce celkové vyladenie prenosky, vrátane zakomponovania jej „mechaniky“ do ebenového tela. Totiž, aj keď je prenoska koncepčne definovaná ako otvorená a jej telo by sa až tak zásadným spôsobom na výslednom charaktere podieľať nemalo, dáva jej materiálová skladba tohto nesmierne tvrdého dreveného materiálu s vysokou hustotou optimálne rezonančné charakteristiky. Je viac ako pravdepodobné, že má tento materiál výrazný podiel na schopnosti reakcie prenosky aj na ten najjemnejší prečítaný detail a následne na jeho presnom a neskreslenom spracovaní a zobrazení. Prítomnosť obrovského množstva mikroskopických informácií v reprodukcii je v tomto prípade skutočne ohromujúca a atraktívnym spôsobom obohacuje poslucháča o nové, mimoriadne silné zážitky.

Zároveň s excelentnou detailnosťou je tu prítomný aj ďalší nesmierne významný benefit v podobe skutočne prirodzenej farebnosti a naturálnosti prejavu. Analytický chlad alebo príliš výrazné teplo stredného pásma by sme tu hľadali len s veľkou námahou. Zvuk Aidas je sýty, šťavnatý a zvučný, zároveň však aj pevne posadený do „ľudského“ rozmeru. Jej celkový prejav je bezprostredne prirodzený a upokojujúci, bez akejkoľvek snahy o zvýrazňovanie niektorej, hoci aj pozitívnej, dielčej vlastnosti.

Náklad klasiky a jazzu ktorý som s „ebenovou“ absolvoval bol skutočne významný. Španielske „capriccio“ od Rimskeho-Korsakova (Jean Martinon diriguje londýnskych symfonikov, vydavateľstvo RCA Victor) je nádhernou ukážkou hravej, z čriepkov rozmanitých hudobných nápadov do piatich viet vyskladanej orchestrálnej suity. Vďaka veselému, optimistickému a dramatickému vyzneniu španielskych hudobných motívov s využitím výrazne znelých nástrojov (triangle, tamburíny, činely, kastanety) sa v hudbe neustále deje niečo zaujímavé a netradičné. Zároveň to dáva audio systému, v našom prípade gramofónovej prenoske, „hodenú rukavicu“ v podobe preverenia schopností vydolovať z drážky aj ten najjemnejší detail. Prudké výbušné zmeny rytmiky sú tu pretkané drobnými detailmi rytmických nástrojov s vynikajúcou čitateľnosťou, presným ohraničením a celkove dôslednou materiálovou definíciou. Hlavné hudobné motívy sláčikových nástrojov sa nesú v priestore z ľavej strany na pravú, so zodpovedajúcim rozmiestnením obsadenia orchestra a následné celkové presné zobrazenie priestoru nahrávky len podporuje vynikajúci dojem z reprodukcie.

Planéty od Gustava Holsta (Zubin Mehta diriguje Los Angelských filharmonikov, vydavateľstvo Decca) sú jednou z najlepších nahrávok uvedeného labelu. Skvelé podanie priestoru, vynikajúca definícia každého hudobného artefaktu, masívne nasadenie orchestra v najexponovanejších pasážach, bohaté využitie temnej vojenskej rytmiky (Mars) aj hlbokých plechových dychových nástrojov so svojou zlovestnou rezonanciou. Opakom vyznenia bojachtivého Marsu je mierová Venuša, jemná a citlivo plynúca suita s prevahou sláčikových nástrojov okrášlených miestami optimistickou zvonkohrou. Cinkanie rúrkových zvoncov, xylofónu a gongu je živé, výrazné a ostré s perfektnou materiálovou definíciou. Všetko je zobrazené s pokojom a nadhľadom s výrazným zmyslom pre celkovú kompozíciu a presnú definíciu. Každá z planét má svoju osobitú hudobnú charakteristiku s typickým a nezameniteľným spôsobom a množstvo z nich bolo použité vo filmoch ako hudobný sprievod. Jedinečné hudobné dielo podané strhujúcim a nezabudnuteľným spôsobom.

Ala DiMeolu, Johna McLaughlina a Paco DeLuciu a ich živú „Piatkovú noc v San Francisco“ (vydavateľstvo Columbia) netreba príliš predstavovať. Koncert z roku 1981 je udalosťou, ktorá sa zapísala do histórie hudby nezameniteľným spôsobom. Trio umelcov to rozbalilo s akustickými gitarami vo veľkom štýle a uchvátilo publikum až neskutočným nasadením. Mixáž diela je síce umelá, jeden hudobník hrá z pravého, druhý z ľavého a ten tretí z centrálneho kanálu (tak je to zadefinované v technickom popise k nahrávke), ale aj tak je ich vzájomné prelínanie nesmierne zaujímavé a príťažlivé. Zobrazenie vášne a nasadenia je však dych berúce a nemá v tejto oblasti obdobu. Farba nástrojov je reprodukovaná dokonale s jasnou definíciou materiálu (oceľové struny, alebo nylon) aj odlišného spôsobu hry, dynamika je ľahká a blesková.

Pre oživenie som vyskúšal aj album Scary Monsters od Bavida Bowieho (vydavateľstvo RCA) s úmyslom preveriť si schopnosť prenosky správne „prečítať“ aj celkom slušný rock. Kvalitná nahrávka v pôvodnom vydaní umožnila prenoske naplno využiť svoj potenciál a predviesť naozaj atraktívne divadlo. Bowieho charakteristický, tak trochu tajomný, hlas sa nesie centrom scény v nadživotnej veľkosti, okolo neho dusá a tepe rytmika basovej gitary a bicích, gitary a syntetizátory dotvárajú zvláštnu, ucelenú a nie príliš optimistickú atmosféru albumu (napr. Ashes to Ashes). Dal som si túto LP na tanier gramofónu v podstate len náhodou, rock v poslednej dobe nepočúvam nakoľko „fungujem“ výhradne na klasike, ale vôbec som neľutoval. Práve naopak!

Záver

Prenoska Aidas African Black ebony svojim spracovaním, ale hlavne zvukovým prejavom ponúka to úplne najlepšie z analógovej oblasti a som presvedčený, že dokáže uspokojiť aj veľmi náročného poslucháča čiernych platní. Taktiež jej priame porovnanie s takmer dvakrát tak drahou legendou Koetsu Rosewood Signature Platinum vychádza pre ebenovú Aidas v mimoriadne priaznivom svetle. Litovská prenoska si je s tou japonskou príbuzná nielen v použití vzácnych materiálov v konštrukcii a v spôsobe výroby, ale hlavne v základnom charaktere zvuku, čo jej dáva naozaj excelentné vysvedčenie! Kdesi som od niekoho čítal konštatovanie: „Aidas je v mnohom také modernejšie Koetsu.“ Vtedy sa mi to zdalo trochu pritiahnuté za vlasy, dnes však hovorím: „Áno, to je viac ako výstižné! Presne tak by sa dala definovať jej súčasná realita.“ A myslím, že to hovorí za viac ako za tisíc ďalších zbytočne napísaných slov!

+ špičkový zvuk

+ excelentná detailnosť

+ naturálna farebnosť reprodukcie

+ ručná výroba

– absencia ochrany chvejky a hrotu

Prenosku do recenzie zapožičala spoločnosť analogueatelier.cz

Aidas African Black ebony technické parametre: