Audio Physic Avanti

Stĺpové reprosústavy
S nemeckými reprosústavami Audio Physic som sa zoznámil pred mnohými rokmi keď som pracoval pre dovozcu tejto značky pre Slovensko. Ich modely pôsobili vtedy tak trochu jednoducho, tradične až nenápadne, avšak s cenami ktoré patrili už výrazne do luxusnej kategórie. Debaty o príliš účelnom spracovaní však končili po predvedení ich zvukových kvalít, ktoré boli vždy výrazne nadpriemerné. V živej pamäti mám dodnes modely Tempo a Virgo (ten som mal dlho v hľadáčiku), alebo fenomenálny Caldera, ktorý v kombinácii s deleným zosilňovačom od Classé Audio na dlhý čas stanovil moju osobnú zvukovú referenciu, ku ktorej som odvtedy všetko ostatné prirovnával. S odstupom času sa aj vizuálne spracovanie ich modelov zjednotilo s už tradične vynikajúcou zvukovou kvalitou a teda aj po stránke vzhľadu hrdé firemné označenie „Made in Germany“ dostalo ešte významnejší dôraz.
Audio Physic Avanti sa nachádzajú v modelovej ponuke spoločnosti v triede Reference Line. Nie sú priamym vývojovým vylepšeným nástupcom predchádzajúcich klasických modelov, sú kompletne novým produktom, ako tvrdí výrobca. Po vizuálnej stránke sú Avanti charakterizované štíhlou líniou v bočnom pohľade s miernym zaklonením dozadu, pravouhlé symetrické dizajnové prevedenie dáva reprosústavám dojem elegancie a nenútenosti – očaria až na druhý bližší pohľad kvalitou spracovania a samozrejme zvukom, ale to trochu predbieham.

Nových technológií a postupov je v konštrukcii aj celkovej koncepcii reprosústav značné množstvo. Začneme skrinkou. Tá nie je tvorená, ako býva bežné, sústavou dosiek s následným dyhovaním. Pri Avanti je vytvorený základný MDF skelet (jadro), na ktorý sú potom špeciálnym elastickým spojivom lepené jednotlivé povrchové diely. Okrem dokonalej antirezonančnej štruktúry skrinky to v sebe nesie výhodu v podobe jednoduchšej prípravy vonkajšieho plášťa na finálny povrch a aj jeho širších možnostiach individuálnej vizuálnej úpravy (sklo). Zároveň tento sendvičový systém umožňuje rafinovaným spôsobom uplatniť pomocou presne navrhnutých štrbín vo vonkajšom plášti riadené akustické „odvetrávanie“ vnútra ozvučnice a tým ho zapojiť do celkového zvukového vyladenia.
Charakteristickým znakom technologickej vyspelosti sústav je však použitie aktuálnej tretej generácie firemných meničov s označením HHC (Hyper Holographic Cone). Výškový s označením HHCT III má alumíniovú kalotovú membránu potiahnutú tenkou vrstvou keramiky, ktorá mu dodáva tuhosť a deformačnú odolnosť, celý systém meniča je navrhnutý s ohľadom na čo najmenšie skreslenie a minimálny zvukový podpis materiálu membrány. Stredový menič s označením HHCM SL má taktiež alumíniovú membránu s keramickým povrchom, unikátnou vlastnosťou je jej akustické umŕtvenie pomocou jej výrazného predpätia – vložený prstenec v špeciálnom prípravku membránu napne a tým ju dokonale stabilizuje proti nežiadúcim rezonanciám. Klasický basový reproduktor s priemerom membrány 215 milimetrov je osadený do vnútra ozvučnice do špeciálne tvarovanej komory. Na tlmenie jeho okolia proti nežiadúcim rezonanciám sa používa firemná patentovaná pena s označením CFB (Carbon Foam Bracing). Jej mnohobunková štruktúra je tvorená z 85 % vzduchu, vďaka čomu je ľahká, ale zároveň mimoriadne tuhá. Vďaka poréznej a vzdušnej štruktúre neuberá z efektívneho akustického vnútorného objemu reprosústav – aj to je časť tajomstva tak výrazného basového základu týchto subtílnych reprosústav.

Kontrola nežiadúcich rezonancií sa nevyhla ani takej drobnosti ako je samotný reproduktorový terminál. Reproduktorové konektory sú osadené na masívnej alumíniovej doske, ktorá je zo svojej vnútornej strany tlmená špeciálnou hmotou a po svojom okraji je osadená v elastickom neoprénovom tesnení.
Skrinka reprosústavy je vo svojej spodnej časti osadená masívnym frézovaným hliníkovým stojanom, ktorý umožňuje montáž 4 nožičiek (závit M8). Použitie nožičiek je v prípade týchto reprosústav nutné, nakoľko štrbina basreflexového otvoru je zaústená do spodnej steny skrinky a teda určitý odstup od podlahy je nutnosťou.
K reprosústavám som neskôr v priebehu testu dostal aj originálne magneticky tlmené nožičky (Audio Physic VCF II M8 Magnetic Plus). Ich komplikovaný názov aj pomerne vysoká cena nech potenciálneho záujemcu neodrádzajú! Oproti pôvodným bežným zapuzdreným hrotom od Soundcare bol zvukový prínos jednoznačný, najciteľnejší bol v oblasti hlbokých frekvencií, ktoré mali presnejšiu definíciu s podstatnou elimináciou nadmerného dozvuku tvoreného „spoluprácou“ basreflexu a podlahy – opis zvukovej kvality sústav uvedený nižšie je spojený práve s použitím týchto nožičiek.

Sústavy sa dodávajú buď v lakovanej alebo dyhovanej povrchovej úprave, alebo na špeciálnu objednávku v mimoriadne atraktívnom sklenenom prevedení. Spracovanie skrinky, kvalita dyhovania, laku, reproduktorové terminály, prevedenie stojanu aj jednotlivých drobných detailov znesú len tie najprísnejšie kritériá, tu sa nemecká precíznosť a zmysel pre technický detail rozvinul na úplné maximum.
Na čom sa počúvalo:
- Zdroj signálu: Gramofón KV Colossus ONE s ramenom KV Colossus 9“ MD s prenoskou Ortofon Jubilee a ramenom KV Colossus 12“ MD s prenoskou Ortofon MC A 90
- Phono predzosilňovač: Audio Research PH3 SE a Parasound Jc3 Jr.
- Zosilnenie: predzosilňovač Ayre K-1xe + výkonový zosilňovač Ayre V-5xe, alebo elektrónkový výkonový zosilňovač PrimaLuna EVO 400. Krátko aj „oldtimer“ Musical Fidelity A 1000.
- Kabeláž: signálová Cardas Neutral Reference, XLO Signature, ZenSati Zero a Razzmatazz, výkonová Nirvana Audio S-L.
Počúvanie
Spočiatku som sa podvedome obával, že štíhle a objemovo subtílne reprosústavy budú mať absenciu vo veľkosti scény a hĺbke basovej zložky a tak som ku nim pristupoval v tomto smere opatrne a s ohľaduplnosťou. Nesnažil som sa ich „kŕmiť“ hneď z ostra veľkým orchestrom, ale začal som jednoduchšími, komornejšími dielami. Musím však konštatovať, ako sa aj neskôr v procese testu ukázalo, že moje obavy boli neopodstatnené. Avanti sú plnohodnotné sústavy ktoré zvládnu všetky žánre s ľahkosťou a plnosťou, naopak, príjemne ma neustále prekvapovala ich výnimočná univerzálnosť bez zapojenia výraznejšieho kompromisu v spojení s touto vlastnosťou, ako to býva pomerne bežné. Ich prejav je energický a sýty s vynikajúcou priestorovou orientáciou, zvlášť v rovine predo – zadnej. Prekvapila taktiež relatívne malá náročnosť na umiestnenie reprosústav v rámci priestoru – kam som ich postavil, tak tam podávali prakticky od začiatku optimálny prejav. Pripisujem to základnej koncepcii sústav s malou plochou membrány stredového /stredobasového meniča (s väčšou výchylkou), vnútorným „wooferom“ a basreflexom orientovaným k podlahe. Korelácia sústav s akustikou miestnosti je teda v tomto prípade zrejme o niečo jednoduchšia.
Ako som už spomínal, začínal som „zľahka“ a nasadil som známy Tafelmusik, originálnu nahrávku od Reference Recordings (RR-13, 45 ot). Výber komornej barokovej tvorby (Handel, Bach, Vivaldi, Telemann, …) nahraný v roku 1983 v kostole svätej Anny v Toronte je majstrovským dielom po stránke interpretačnej, ale aj technickej. Znelosť jednotlivých nástrojov, zvučnosť, ich vykreslenie, ľahkosť, ale hlavne dozvuk a ozvenu sakrálneho priestoru zobrazili Avanti s fenomenálnou prítomnosťou. Rýchlosť a reakcie aj na tie najjemnejšie zmeny dôrazu a rytmu sa mohli smelo porovnať s hornovými sústavami, ktoré sú charakteristické práve týmito vlastnosťami. Realisticky bola taktiež zobrazená spektrálna farebnosť jednotlivých hudobných nástrojov so všetkými ich jemnými materiálovými odtieňmi.
Tanec smrti od Franza Lista a prvý klavírny koncert od Sergeja Rachmaninova (Byron Janis /Fritz Reiner, Chicago symfonický orchester, vydavateľstvo RCA Victor/ Living Stereo) je opäť majstrovskou ukážkou (rok 1961) techniky nahrávania. Obe skladby sú vystavané okolo bravúrnej hry na klavírne krídlo, ktoré je vykreslené do najmenších podrobností. Jemné nuansy, dozvuky, údernosť, vibrácie strún sú podávané s nesmiernou energiou a dravosťou, z nástroja sála život, sila a napätie. Zosnímať a správne reprodukovať klavír je vždy nesmierne náročné a Avanti prešli touto skúškou rozhodne so cťou. Možno tam bol v oblasti dozvuku na nižších tónoch mierny náznak objemnejšieho a hutnejšieho prejavu, ale nepovažujem to v tomto prípade za slabinu. Vyzneniu nástroja to dávalo silnejší a možno ešte atraktívnejší výraz. Orchester v prípade oboch opusov tvorí len akýsi sprievod, dokáže však svojou prítomnosťou dodať už tak výraznému nástroju ešte väčší dôraz, vyzdvihnúť ho a celému dielu dať napínavejší charakter. Vynikajúce!
Piotr Iľjič Čajkovkij a jeho 5. symfónia je mimoriadne hudobné dielo, ktoré si zaslúži aj mimoriadne prevedenie. Za jedno z najlepších, ak vôbec nie za najlepšie je považované od dirigenta Jevgenija Mravinského a Leningradských filharmonikov (Deutsche Grammophon, rok 1967). Celkom vzácne skoršie vydania sú na vinyloch často milovníkmi klasiky aj audiofilmi vyhľadávané pre kvalitu nahrávky, ale hlavne pre absolútne strhujúce spracovanie. Podarilo sa mi nájsť tento skvost z druhej ruky za smiešnych 10 euro vo vynikajúcom stave v ponuke jedného bratislavského obchodu s hudobnými nosičmi (špeciálne vydanie určené pre potreby nemeckého klubu DG). Mal som skrátka šťastie! V podaní predstavovaných reprosústav bol zážitok z opusu naozaj skvostný, neustály prílev výraznej energie a výbušnosti, pretkaný citlivými až jemne pôsobiacimi pasážami, to všetko postavené na harmonických až „ľúbivých“ melódiách. Opus vrcholí emotívne nabitým finále, hutným, silným až drsným. Zaujalo skvelé zobrazenie priestoru a rozloženia orchestra opäť s dôrazom na jeho hĺbkovom členení a jeho perfektnou čitateľnosťou. „V podaní od Mravinského je toto dielo čistou esenciu slovanskej duše!“ – slová znalca. Neostáva mi nič iné len súhlasiť!
Záver
Audio Physic Avanti sú v mnohých ohľadoch výnimočné reprosústavy. Ich zvukový charakter v princípe vôbec nekorešponduje s ich subtílnym a nenápadným zovňajškom. Poskytujú totiž plný, nesmierne sýty a objemný prejav, ktorý je podporený vynikajúcou dynamikou a celkovou rýchlosťou reprodukcie. Zaujmú však predovšetkým presným a pevným zobrazením priestoru nahrávky s výnimočným podaním jeho hĺbky a to je vlastnosť, ktorú si ja osobne cením možno zo všetkého najviac. Totiž, všetky parametre charakteru zvuku sa dajú vždy o niečo málo doladiť, či už sú to výšky, stredy alebo pásmo basov – kabelážou, vhodným skombinovaním s charakterom zvuku jednotlivých komponentov a pod. Ak však nedokážu sústavy sprostredkovať hudobný priestor v troch rozmeroch, príliš veľa sa s tým urobiť nedá. A práve z tohto dôvodu sú pre mňa osobne tieto subtílne Avanti mimoriadne príjemným prekvapením!
+ vynikajúce podanie priestoru
+ univerzálny prejav
+ energický, plný a výrazne dynamický prejav
Reprosústavy do recenzie zapožičala spoločnosť duban.sk
Audio Physic Avanti | Technické parametre:
- Konštrukcia: 3 pásma s basreflexom
- Použité meniče: 215 mm basový (vo vnútri ozvučnice)
- 150 mm stredobas
- 39 mm kupolový tweeter
- Frekvenčný rozsah: 31 Hz – 40 kHz
- Impedancia: 4 Ohmy
- Citlivosť: 88 dB
- Doporučený zosilňovač: 30 – 180 Watt
- Rozmery (v x š x h): 1087 x 170 x 290 mm
- Hmotnosť: 22 kg (dyha), 27.5 kg (sklo)
- Ponúkané povrchové úpravy: Antracit lesklý
- Biela lesklá
- Čierna lesklá
- Rosewood
- Black Ebony
- Cena: 9.499 euro (Black Ebony High Gloss)
- Cena magnetické nohy: 795 euro