Audio Solutions Figaro M2

Stĺpové reprosústavy
S litovskými reprosústavami Audio Solutions, konkrétne s modelom Virtuoso M, som sa prvýkrát podrobnejšie zoznámil v rámci práce na recenzii CD/SACD prehrávača Kalista DreamPlay, kde boli súčasťou audio reťazca. Ich neutrálny, svieži a výrazne dynamický prejav s vynikajúco podaným priestorom nahrávky dokázal, aj napriek digitálnemu zdroju signálu, urobiť pre mňa počúvanie zostavy mimoriadne atraktívnym. Neskôr, na audio výstave v Bratislave v minulom roku som mal možnosť si v krátkosti vypočuť nižší model Figaro M2 a aj napriek nie optimálnym podmienkam, aké vždy na takýchto akciách bývajú, sa mi ich prejav veľmi pozdával. Slovo dalo slovo a priamo na mieste som si so zástupcom dovozcu značky dohodol ich podrobnejšie preskúmanie.



Hneď na začiatku musím konštatovať, že Figaro M2 vyzerajú absolútne fantasticky. Ich vzhľad, aj keď stále tradičný, je ozvláštnený decentnými dizajnovými prvkami, ktoré jeho pôsobenie povyšujú na mimoriadne atraktívnu úroveň. Niektoré z nich plynú z konštrukcie ako takej, niektoré sú len dekoračné. Ozdobnosť je tu však vedená s citom a mierou pre estetiku, celkový koncept do seba veľmi pekne zapadá a žiadny jednotlivý artefakt nepôsobí rušivo ani navyše. Vysoká hmotnosť každej reprosústavy, ale v podstate aj vonkajší dizajn, plynie zo základného návrhu ich konštrukcie. Jedná sa o takzvaný systém skrinka v skrinke (Cabinet-In-a-Cabinet), kedy na základný vnútorný skelet nesúci samotné meniče a ostatné komponenty, je pomocou špeciálneho polyuretánového lepidla nalepená skrinka vonkajšia. Tá je vytvorená z podstatne tuhšieho a hustejšieho materiálu ako vnútorná a v rámci tejto trojitej štruktúry (skrinka-polyuretán-skrinka) dochádza k úplnému pohlteniu a vyrušeniu všetkých prípadných rezonancií – naozaj rozumné riešenie. Ako som už spomenul, aj táto konštrukcia je jedným z určujúcich faktorov vonkajšieho vzhľadu – sú priznané deliace roviny medzi jednotlivými panelmi, elegantne zaoblené hrany, ale aj relatívne hlboké zapustenie meničov do hĺbky prednej steny.

Použité meniče pochádzajú z vývoja pre Audio Solutions, čo samozrejme prináša veľkú výhodu pri samotnom návrhu a neskoršom ladení reprosústav. Rozmiestnenie meničov je prirodzené, v hornej časti čo najbližšie u seba nájdeme stredový a výškový, pod nimi sa nachádzajú oba basové. Výškový má jemnú hodvábnu lakovanú kalotu zapustenú v krátkom zvukovode, čo jej dodáva pomerne špecifické vyžarovacie vlastnosti – správa sa ako hornový systém a aj z toho plynie firemné označenie Mini-Horn. Je všeobecne známe, že hodváb ako materiál pre kaloty výškových meničov je mimoriadne vhodný pre svoj prirodzený zvukový priebeh a jemné podanie detailnosti a aj z týchto dôvodov ho využíva vo svojich sústavách celý rad výrobcov. Nevýhodou materiálu je jeho štrukturálna mäkkosť, skrátka sa ľahko deformuje, zvlášť s narastajúcim výkonom, čo má za následok rastúce skreslenie. U Audio Solutions tento problém riešia vlastným návrhom tzv. proporcionálneho tlmiaceho systému, ktorý dokáže kontrolovať stabilitu tvaru kaloty aj jej pohybu za každých výkonových okolností. Stredový menič, ako aj oba basové, má papierovú membránu, čo je v dnešnej dobe kozmických technológií menej využívané riešenie. Papier, rovnako ako hodváb na kalotu „výškačov“, je však materiál na membrány mimoriadne vhodný – je ľahký, výborne spracovateľný a má špecifické zvukové vlastnosti. Nevýhodou je jeho výrazná tvarová nestálosť a teda náchylnosť k deformáciám, ktorú výrobcovia meničov riešia vystužovaním alebo lakovaním. Riešenia sú to síce funkčné, ale majú za následok výrazné zvýšenie hmotnosti membrány aj zásadnú zmenu pôvodného žiadaného charakteru zvuku. U Audio Solutions používajú špeciálne vyvinutý papierový materiál na výrobu membrán aj kužeľov, ktorý rieši tvarovú aj rezonančnú odolnosť už v základe. Materiál nesie názov ER (Extra Rigid – extrémne tuhý) a pomocou špeciálnej zmesi prírodných celulózových vlákien a tvrdej buničiny dokáže udržať tvarovú stabilitu, nízku hmotnosť, ale hlavne jeho špecifický zvukový charakter. Tvarovej stálosti membrány zároveň pomáha pri basových meničoch aj výrazný plochý kužeľ s veľkým priemerom. Unikátnou vlastnosťou stredového meniča je aj jeho mimoriadne široký frekvenčný rozsah, ktorý umožňuje ladiť prechodové body výhybky v rozmedzí 400 – 4000 Hz. To umožňuje hladšie nastavenie prechodových pásiem a tým pádom aj plynulejší a prirodzenejší prejav.
Pripojenie reproduktorovej kabeláže umožňujú Bi-Wiringové terminály NextGen od WBT nachádzajúce sa v spodnej časti zadnej steny ozvučnice. V prípade použitia jednokáblového pripojenia sú so sústavami dodávané kvalitné káblové prepojky (voliteľné príplatkové príslušenstvo).

Ak sa pozrieme na štandardne dodávanú farebnú škálu tak vidíme, že je naozaj z čoho vyberať. Výrobca si uvedomuje, že reprosústava je mimoriadne výrazným prvkom interiéru a teda jej farebné zladenie s okolím je nanajvýš žiadúce. Všetky farebné prevedenia sú prevedené v striekanom metalickom laku s leštenou finálnou úpravou a kvalita povrchu sa dá porovnať bez problémov s tou na prémiových značkách automobilov. Navyše vie výrobca, na základe individuálnej objednávky podľa on-line konfigurátora, dodať prevedenie aj podľa priania zákazníka, vybrať sa dá aj farebné prevedenie lišty ktorá zdobí bočné steny reprosústav. Za mňa je určite najkrajšie prevedenie v azúrovo modrej, ani neviem prečo, ale v poslednej dobe sa mi táto farba páči stále viac. Na test som však mal o niečo decentnejšie a neutrálnejšie vyhotovenie v metalickej hnedej farbe (Midnight Gold).

Inštalácia reprosústav rozhodne nie je úplne jednoduchá, ich hmotnosť, rozmery, ale aj náchylný metalický lakovaný povrch vyžaduje pristúpiť ku tejto aktivite s mimoriadnou obozretnosťou a citom. Všetko začína montážou priečnych nosníkov na spodnú časť ozvučnice, na ktoré sa následne montujú s reprosústavami dodávané nerezové hroty s protiľahlou miskou. V rámci použitia obyčajných hrotov v kombinácii s ťažkými reprosústavami je toto spojenie do veľkej miery funkčné, na výhradné použitie hrotu ako univerzálnej podstavy pre čokoľvek v oblasti audio – zvlášť pod komponenty – mám ja osobne svoj vlastný názor a aj silné výhrady. Samotný hrot má totiž funkciu len odhmotňovaciu a stabilizačnú, obmedzenie prenosu rezonancií rieši iba okrajovo a ich tlmenie vôbec. Naopak a to mám overené dlhodobým skúmaním aj meraniami z oblasti gramofónov a ramien, samotné hroty z princípu svojej funkcie prenos rezonancií len presúvajú a následne generujú z väčšej plochy do jedného bodu avšak s výrazne zvýšenou intenzitou a to obojsmerne– efekt jednoducho pozorovateľný aj obyčajným stetoskopom. Ako prvé, rýchle a lacné riešenie je obyčajný hrot v rámci „ladenia“ zvuku zostavy určite užitočný (napríklad ako náhrada za plastové alebo gumené nožičky), cesta za vyššími zvukovými métami však vedie rozhodne iným smerom!



Parazitné rezonancie sa totiž dajú riešiť len jediným spôsobom a to ich aktívnym vyrušením a či už to bude, mechanický, elektrický, magnetický, alebo vzduchový princíp je v zásade celkom jedno. Ja som na základe odporúčania dovozcu na reprosústavy použil sofistikovaný antirezonančný systém od spoločnosti Nordost, ktorý v sebe kombinuje hrot, aktívne tlmenie keramickými guličkami a misku do premyslenej, skvelo spracovanej, ale hlavne vysoko funkčnej štruktúry. Tieto podstavy zároveň umožňujú aj jemné výškové doladenie reprosústavy, čo je pri štyroch nohách absolútnou nevyhnutnosťou. Inštalácia nosníkov aj nožičiek sa realizuje so skrinkou reprosústavy v obrátenej polohe a jej následné definitívne obrátenie do polohy bežnej vyžaduje maximálnu obozretnosť a dve osoby.
Na čom sa počúvalo:
- Zdroj signálu: Gramofón KV Colossus ONE s ramenom KV Colossus 9“ MD s prenoskou Koetsu Rosewood Platinum Signature a ramenom KV Colossus 12“ MD s prenoskou Ortofon MC A90 a Aidas African Blackwood
- Phono predzosilňovač: Audio Research PH3 SE a Parasound Jc3 Jr.
- Zosilnenie: predzosilňovač Ayre K-1xe + výkonový zosilňovač Ayre V-5xe
- Kabeláž: signálová Cardas Neutral Reference, XLO Signature, výkonová Nirvana Audio S-L.
- Doplnky: antirezonančné podložky od RDacoustic, vzduchová podložka pod gramofón KV Colossus AIR
Počúvanie
Samotný test reprosústav mal trochu netradičný priebeh, nakoľko som ich z organizačných dôvodov dovozcu mohol mať v hudobnej miestnosti len štyri dni, namiesto obvyklých aspoň desať. Je to samozrejme krátka doba a vyžaduje výrazne intenzívnejšiu prácu s produktom, ale nedalo sa nič robiť: „Kocky boli hodené!“ – ako by povedal klasik. Vedel som o tom však dostatočne dlho vopred a tak som sa na to aj náležite časovo pripravil. Ocenil som aspoň výrazné rozohranie reprosústav a tak sa dalo hneď od začiatku pristúpiť k ich sústredenému a kritickému počúvaniu. Na základné umiestnenie v priestore hudobnej miestnosti som použil to overené z mojich domácich Avalonov, teda s 2.2 metrovým rozostupom a v rámci geometrie tvorili s počúvacou pozíciou tvar rovnostranného trojuholníka. Následné oživenie systému a pustenie prvej LP, Mozartovej Malej nočnej hudby, mi však prinieslo pomerne zásadné sklamanie. Zvuk bol nevýrazný s príliš bohatým basovým základom, detailnosť aj farba boli síce v poriadku, ale prejav celkovo bol bez iskry a života. Bolo nutné pristúpiť ku pomerne výraznému preladeniu geometrie ich rozmiestnenia aj hľadania novej, optimálnejšiej počúvacej pozície. Prvý náznak výrazného zlepšenia prinieslo využitie počúvacej pozície, ktorá je určená pre reprosústavy Klipsch Klipschorn – tá je od vrcholu pôvodného rovnostranného trojuholníka vzdialená o viac ako jeden meter dozadu. Na tomto mieste začali reprosústavy podávať výrazne živší a energickejší prejav a náznak skutočne plnohodnotnej reprodukcie, tak ako ho poznám z minulosti, bol podstatne prítomnejší. Svoj podiel na náročnejšom ladení má podľa všetkého aj spomínaná hornová koncepcia výškového meniča, ktorá predsa len striktnejšie vymedzuje vyžarovacie pole a tým pádom aj jeho kooperáciu s akustikou miestnosti. Následné centimetrové až milimetrové posuny ako reprosústav, tak aj sedacej polohy v rámci bázy prinášali neustále drobné vylepšenia. Nakoniec sa všetko stabilizovalo na rozostupe reprosústav 2.35 metra so vzdialenosťou od počúvacieho miesta 2.65 metra, pričom osi výškových reproduktorov sa stretávali približne pol metra za hlavou poslucháča. Teba poznamenať, že takéto ladenie je pomerne zdĺhavý proces a je na neho nutné používať dobre napočúvané hudobné ukážky, ideálne z ľahko ovládateľného a opakovateľného zdroja signálu, teda CD alebo streamu. To u mňa bohužiaľ (alebo chvalabohu) nebolo možné a tak som s tým musel trápiť gramofón. Čo už so mnou, keď si takto dobrovoľne komplikujem život!

Z celej opísanej anabázy plynie jasný záver, že výber reprosústav musí byť vždy úzko spojený s ich skúškou v domácom hudobnom priestore – to ja považujem za absolútnu nevyhnutnosť. Počúvanie sústav v hudobnej miestnosti predajcu je skutočne len orientačné a nemôže z neho byť v žiadnom prípade urobený finálny záver.
Prejav Audio Solutions Figaro M2 sa vyznačuje vyzretou čistotou a jasnosťou, to sú však od reprosústavy tejto kategórie viac-menej očakávané vlastnosti. Zaujímavá je však ich kombinácia v spojení s výraznou živosťou až živelnosťou prejavu, čo im dáva vo výsledku skutočne vysoko príťažlivé vyznenie. Skvelé je taktiež podanie priestoru nahrávky vo všetkých rozmeroch, čo ukazuje ako na vynikajúce vyladenie samotných reprosústav, tak aj ich následnú veľmi dobrú kooperáciu s akustikou hudobnej miestnosti. Taktiež ich neutralita v rámci hudobného priestoru, teda úplné zaniknutie bez zvýrazňovania prítomnosti svojej fyzickej pozície, je príkladná – poslucháč nevníma nič len širokú a hlbokú hudobnú scénu. Basová zložka je sýta a razantná s vynikajúcou kresbou detailov, všetky aj tie najjemnejšie zvukové artefakty sú v reprodukcii prítomné a hmatateľné, prejavilo sa to najčastejšie pri kvalitných jazzových nahrávkach oplývajúcich množstvom detailov.
Vynikajúcim zážitkom bol Dave Brubeck a jeho Time Out (vydavateľstvo Columbia), obzvlášť pre skvelé vykreslenie basovej linky. Kontrabas bol živý, plastický s realistickým objemom bez akéhokoľvek neprirodzeného zvýraznenia. Hra na strunách bola dokonalá s vyobrazením aj tých najjemnejších záchvevov a rezonancií, údery na bicie boli bleskové, suché a presné, s jasnou definíciou ako priestorovou, tak aj priebehu. Saxofón je v prípade tohto diela podaný skôr s jemnosťou a eleganciou, jeho extrémne polohy známe z iných jazzových nahrávok sa tu prakticky nenachádzajú. Aj napriek usadnutejšiemu prejavu tvorí s klavírom nesmierne kompaktnú dvojicu vzájomne sa vynikajúco doplňujúcu. Excelentné bolo podanie priestoru nahrávky, kvarteto hudobníkov bolo zreteľne definované vo všetkých smeroch.
Po vyladení sústav som opäť vyskúšal aj spomínanú Malú nočnú hudbu od W.A. Mozarta (vydavateľstvo Accent). Nahrávka, ale aj kvalita výlisku (DMM) vyniká nesmiernou čistotou a jasnosťou s extrémnou porciou mikroskopických detailov. Figaro M2 okrem ich presného a živého zobrazenia dokázali taktiež nádherne sprítomniť samotný koncertný priestor (palác Moncloa v Madride), s jeho ozvenou, nádychmi hudobníkov a všetkými ďalšími aj tými najjemnejšími ruchmi – to všetko dávalo reprodukcii výrazne ľudský a prítomný rozmer. V kombinácii s až éterickou ľahkosťou, vzdušnosťou a rýchlosťou reakcie sústav aj na tie najjemnejšie zmeny rytmu a artikulácie je počúvanie tohto známeho diela skutočnou lahôdkou.
Diana Krall a jej koncert z parížskej Olympie (vydavateľstvo Verve), vynikajúca a hudobne atraktívna nahrávka dala možnosť sústavám predviesť sa v schopnosti zobrazení emócie a nálady „live“ podujatia. Hlas Krall je výrazný, sýty, čistý a zároveň aj zamatovo jemný, orchester tvorí v tomto prípade naozaj len skutočný sprievod a necháva vyniknúť jej špecifickému prejavu. Taktiež priestor nahrávky je vyskladaný práve okolo hlavnej interpretky, ústrední hudobníci sú definovaní viac v pozadí a ostatné sprievodné nástroje sa nesú ako keby nad nimi v éterickom nadpriestore. Klávesy Krall sú úderné a razantné, kontrabas je síce možno máličko výraznejší, ale nikdy nevypadáva z akceptovateľného rámca. Aj vďaka 45 otáčkam je dynamika reprodukcie blesková a navodenie toho správneho pocitu zo živého podujatia je až neuveriteľne výrazné!
Vrcholom však bola jednoznačne Beethovenova 9. symfónia (H. Karajan diriguje Berlínskych filharmonikov, vydavateľstvo Deutsche Grammophon). Skvostné prevedenie najslávnejšieho Beethovenovho hudobného diela pod vedením legendárneho dirigenta je koniec koncov súčasťou našich životov dodnes (Óda na radosť). Pevná štruktúra diela, ktorá je pre autora typická, je tu výnimočne narušená ako jeho dĺžkou, tak aj inovatívnym pridaním speváckeho zboru na záver. Ten dáva symfónii nesmiernu silu a pompéznosť (a potom, že nemčina nie je na spev vhodný jazyk). Zbor, ale miestami aj sólový spev, je vo finále absolútne dominantný a hudobný sprievod mu dodáva len dôraz na silnejšom dramatickom vyznení. Podanie hlasov je jemné a prirodzené so skvelou priestorovou separáciou aj celkovým rozmiestnením a majestátnou silu výrazu. Aj v tomto prípade je hudobný sprievod orchestra potlačený mierne do pozadia a má viac operný charakter, ale chvíľami o sebe dá počuť naozaj naplno, s prudkou razanciou až výbušnosťou. Nie je jednoduché dôstojne reprodukovať toto dielo, vedia to koncertní majstri, ale aj mnohé audio systémy. Je skrátka až príliš veľké! Figaro M2 však ako keby chceli do bodky splniť svoju povinnosť, danú napríklad už len svojim menom. Nepochádza síce priamo z Beethovenovho portfólia, Figaro prináleží inému veľkému skladateľovi, ale aj tak, tá nadväznosť tam skrátka je! A potom sa dá aj taká porcia, akou je deviatka, zhltnúť na jedno posedenie so zatajeným dychom! Skvelé!
Záver
Figaro M2 od Audio Solutions sú vynikajúce reprosústavy prekypujúce energiou a životom a v tomto duchu dokážu poslucháča zaujať pri reprodukcii naprieč širokým spektrom žánrov. Excelujú však pri tých akustických, kde dokonale vynikne ich zmysel pre jemné podanie detailov, plnosť, rýchlosť, vzdušnosť a celkovú farebnú prirodzenosť. Rovnako aj pri zobrazení priestoru nahrávky odvádzajú nadpriemerne kvalitnú prácu a aj vďaka tejto vlastnosti je spolunažívanie s nimi v hudobnej miestnosti odmenou. A musím priznať, že som sa s nimi aj napriek veľmi krátkej známosti lúčil veľmi ťažko!
+ skvelá detailnosť
+ farebná vernosť
+ živý a energický prejav
+ nádherné spracovanie a povrchová úprava
– náročnejšie na vyladenie v rámci priestoru
Reprosústavy do recenzie zapožičala spoločnosť audiofeel.sk
Audio Solutions Figaro M2 – Technické parametre:
- Konštrukcia: 3 pásma s basreflexom
- Použité meniče: 2 x 183 mm papierový basový ER
- 152 mm papierový stredobas
- 19 mm kupolový hodvábny výškový
- Frekvenčný rozsah: 30 Hz – 25 kHz
- Impedancia: 4 Ohmy
- Citlivosť: 91,5 dB
- Doporučený zosilňovač: 10 – 300 Watt
- Rozmery (v x š x h): 1108 x 272 x 472 mm
- Hmotnosť: 45 kg
- Ponúkané povrchové úpravy: Azure Blue
- Fern Green
- Nacre White
- Battleship Grey
- Peral White
- Zinc Grey
- Dark Grey
- + rôzna kombinácia na individuálnu objednávku
- Cena testovaného modelu: 12.100 euro
- Cena základného modelu: 10.395 euro