Reprosústavy Kroma Atelier Matilde

Reprosústavy Stĺpové reprosústavy
Ing. arch. Viktor Kubal
11. apríla 2025
0
246
26 minutes read

…..a ďalší…..

Španielske reprosústavy Kroma Atelier Matilde pochádzajúce z modelovej triedy Signature som mal možnosť počuť krátko už viackrát a musím povedať, že ma vždy mimoriadne zaujali, ako pre svoj vzhľad, supermoderné technické riešenie, tak najmä po nesmierne vyzretej zvukovej stránke. Bohužiaľ, doteraz sa mi nikdy nemohli predviesť v optimálnych podmienkach, veď posúďte sami – schopnosť oslniť vyzretou audiofilnou reprodukciou keď je rušená z vedľajšieho priestoru neustálym prísunom dunenia „platanového“ subwooferu je naozaj nadľudský výkon – viď. audio show v Bratislave. Avšak aj napriek tomu ich základný potenciál bol vždy úplne zrejmý a moje prianie sa s nimi zoznámiť podrobnejšie bolo o to silnejšie. Nakoniec muselo ubehnúť takmer trištvrte roka, než okolnosti dovozcu a aj moje zapadli do seba tak, že som sa konečne dočkal!

Matilde pôsobia na prvý pohľad celkom nenápadne, ich hranatý dizajn vyžaruje prísnosť a tradíciu, avšak bližšia obhliadka, zvlášť použitej technológie, dáva tušiť prítomnosť jedinečného produktu. Skrinka ozvučnice je tvorená sústavou panelov z materiálu „kozmického veku“ s označením Krion^R. Je to, podobne ako taktiež často používaný Corian, syntetický materiál na báze zmesi prírodných minerálov a živicového spojiva, čo vo výsledku dáva nesmierne odolný a tvarovo aj farebne stabilný produkt. Dodáva sa prevažne vo forme doskových štruktúr, je vynikajúco tvarovateľný, strojovo opracovateľný, leštiteľný a jeho povrch vo finále vizuálne pripomína povrch keramický. Nezanedbateľná je aj jeho minimálna ekologická záťaž a vysoká zdravotná bezpečnosť nakoľko obsahuje len minimálne množstvo organických zlúčenín. Aj z uvedených dôvodov sa často používa v interiérovom dizajne a stavebníctve, využitie materiálu v dizajne reprosústav je pre uvedené vlastnosti teda úplne prirodzené. Jednotlivé panely ozvučnice sú lepením bez použitia akéhokoľvek iného spojovacieho prvku spojené do nesmierne odolnej a tuhej štruktúry, jej serióznosť podporuje aj výsledná hmotnosť každej reprosústavy na hranici 80 kilogramov.

Predná a zadná stena ozvučnice je tvarovo kompaktná a jednoliata, bočné steny sú jemnými líniami rozdelené na tri nesymetrické časti. Ohľadom použitej technológie je výrobca na informácie skúpy, trochou pátrania sa však podarilo zistiť nasledovné údaje. Výškový páskový menič od výrobcu AMT, ktorý je uložený v elegantnom frézovanom zahĺbení, je charakteristický veľkou šírkou prenášaného pásma so spodnou frekvenciou na úrovni 650 Hz, vysokou detailnosťou a rýchlosťou prejavu a so širokým uhlom vyžarovania ako vo vertikálnej tak aj horizontálnej rovine. Stredové aj basové meniče pochádzajú z vývojovej dielne digitálneho mága Petra Lyngdorfa a nesú označenie Purify (2 x stredobasový 6.5“, 1 x basový 8“ a 1 x basový 10“). Boli vyvíjané dlhé roky za prispenia enormného množstva počítačových simulácií a aj v spolupráci s pokročilými aplikáciami umelej inteligencie. Výsledkom sú meniče údajne s najmenším merateľným skreslením v kombinácii s extrémne veľkou pracovnou výchylkou, ktorá umožňuje dosiahnutie, vzhľadom na relatívne malú plochu membrány z anodizovaného hliníku, veľkého akustického tlaku. Charakteristickým znakom týchto meničov je špecificky hrebeňovo tvarované gumené zavesenie membrány s označením Neutral Surround Geometry, ktorého tvar je taktiež jedným z produktov pokročilých počítačových simulácií. Zadná stena ozvučnice obsahuje vo svojej hornej časti jednoduchý basreflexový otvor a v spodnej pár jednoduchých reproduktorových terminálov. Príjemným prvkom oživujúcim strohý vzhľad sústav je zlaté frézované logo a ozdobným písmom písané označenie modelu na zadnej stene ozvučnice. Inokedy by mi to pripadlo možno až príliš okázalé, alebo snobské, v tomto prípade to však podtrhuje celkovú stoickú vznešenosť týchto reprosústav.

Na čom sa počúvalo

Vo vynikajúco akusticky upravenej hudobnej miestnosti bratislavskej spoločnosti Dreamaudio na mňa čakala pripravená audio zostava, od ktorej sa dalo očakávať, na základe kategórie aj ceny jednotlivých komponentov, že dokáže dostať z reprosústav ich skutočné maximum. Reprosústavy boli umiestnené na antirezonančných magneticky tlmených podložkách od Carbide Audio a s miestom počúvania tvorili rovnostranný trojuholník s dĺžkou strany približne 2.8 metra, zbiehavosť reprosústav, respektíve ich výškových meničov, bola mierne za ušami poslucháča. Základ zostavy určenej k ich nakŕmeniu bol umiestnený uprostred, tak trochu netypicky v klasicky „vežovom“ prevedení s výkonovým zosilňovačom Pilium Achilles (49.000 euro) v spodnej časti, ktorý bol posadený na rezonančne stabilizovanej „štvornožke“ HiFiStay Mythology. Priamo na výkonovom zosilňovači bolo umiestnené kombo zdroj/predzosilňovač Pilium Alexander (48.000 euro), prípadné parazitné rezonancie ovplyvňujúce predzosilňovač boli ošetrené závažiami od Artesania Audio. Zdroj signálu bol tvorený elektrónkovým D/A prevodníkom LampizatOr Horizon 360 (55.200 euro) a streamerom Taiko Audio Olympus XDMI & Olympus I/O XDMI (109.470 euro). Kvalita dát vstupujúca do procesu streamovania bola ošetrená opäť systémom od Taiko Audio – router, switch, zdroj (spolu 16.000 euro). Výkonová, signálová aj dátová kabeláž bola od Stage III Concepts, filtrácia napájania od Telos (Monster Power Station). Celá zostava už od prvého pohľadu vzbudzovala rešpekt a ukazovala svojou nápadnosťou príslušnosť k tomu najkvalitnejšiemu z oblasti. A výsledná cenovka atakujúca hranicu 500.000 euro to len podtrhávala. Uff!

Počúvanie

Pôvodným zámerom bol len test samotných reprosústav Kroma Atelier Matilde, nakoniec som bol okolnosťami viac menej donútený koncept recenzie pozmeniť. Od prvých chvíľ počúvania bolo totiž zrejmé, že tento komplet tvorí tak významne vyvážený celok, že nie je možné pre túto jeho jedinečnú vlastnosť posudzovať žiadny komponent oddelene. Určujúcim faktorom výsledného charakteru sú však samozrejme reprosústavy, takže medzi riadkami sa bude dať veľmi presne sledovať, akým spôsobom sa v rámci tohto testu prejavovali. Z uvedeného plynie aj základné pravidlo, ktoré treba mať vždy na zreteli pri budovaní akejkoľvek audio zostavy – nutnosť jej perfektného vyladenia by mala byť prvoradým cieľom.

Nakoľko som vedel, že budem ako zdroj signálu pri teste zostavy počúvať výhradne digitál a ten ja teda skutočne nemusím, pripravil som sa na neho nadmieru dôkladne. Termín na počúvanie som mal dohodnutý na poobedné hodiny a tak som si v tých doobedných, ešte doma v mojej hudobnej miestnosti, pripravil kompletný „play list“ a celý som si ho zbehol na vinyle. Zámerom bolo nastaviť si akúsi pomyselnú vnútornú zvukovú úroveň, ktorá mi umožní o niečo objektívnejšie vyhodnotenie nových poznatkov. Druhým dôvodom bolo urobiť to digitálu čo najťažšie!

Opera Carmen s Mariou Callasovou (G. Bizet) je už tradične môj záťažový test pri skutočne náročnom overení reprodukčného reťazca. Aj v tomto prípade som sledoval čistotu hlasového prejavu interpretov s dôrazom na Callasovej sopráne. Vo všetkých polohách jej tak trochu vulgárneho a drsného spevu bola čistota aj kresba fenomenálna s enormne naturálnym vyznením. Mám túto operu napočúvanú skutočne do posledného detailu a už presne viem odsledovať, kedy a v akej fráze sa pravidelne pri kvalitnej reprodukcii opakovane dostavujú u mňa povestné zimomriavky. A aj boli, v plnej paráde a silnej emócii, toto mám rád a užívam si to na maximum! Orchester ide na plné „pecky“, jeho výbušnosť, rytmika, čitateľnosť a taktovanie je strhujúce. Ani s postupným pridávaním hlasitosti som sa príliš nemusel kontrolovať, zvuk bol stále pevný a dokonale prekreslený. Parádne hudobné divadlo!

Sonny Rollins a jeho Saxophone Colossus bol prezentovaný s extrémnou čistotou a tvárnosťou, sprievodné trio hudobníkov spolu s Rollinsom je vykreslené v priestore s holografickou presnosťou. Opäť je tu famózne zobrazenie rytmiky a tempa, ktoré dáva jednotlivým skladbám napínavé napredovanie s výsledným pocitom, že všetko to ubehlo až akosi príliš rýchlo a nutkanie pustiť si celý album opäť je až príliš silné! Skvelým spôsobom je vykreslená aj farebná materiálová vernosť, saxofón má ostrý výrazný koniec s hrejivo zlatým odleskom, bicie sú drsné, explozívne, miestami tvrdé a výrazné.

Jimmy Smith a jeho album The Cat je opäť jedným z mojich etalónov, pri ktorom sledujem schopnosť zostavy zobrazenia správnej farby prevažne dychových plechových nástrojov veľkého jazzového orchestra. Všetky aspekty diela boli reprodukované s brilantnou presnosťou, svetlý priebeh výrazných dychov nebol nijako rušivý a len dopĺňal výrazný kontrast ku mäkkému „mrmlaniu“ Smithovho hammondu. Vynikajúco je zobrazená čitateľnosť orchestra aj s jeho hĺbkovým členením, akustika hudobnej miestnosti mu dávala realistický rozmer – ako keby som sedel v šiestom rade koncertnej sály presne uprostred!

Depeche Mode, koncertný album 101. Áno, aj takúto delikatesu som vyskúšal, trochu na odľahčenie a preverenie schopností zostavy komerčnejším žánrom. Na DM som vyrastal, ich tvorbu sledujem od druhého albumu a ich verným fanúšikom som dodnes. Album 101 je aj po stránke nahrávky celkom vydareným počinom, nádherne je na ňom zachytená exaltovaná atmosféra atletického štadióna Rose Bowl v kalifornskej Pasadene. Jednotlivé skladby majú gradujúcu dramaturgiu, vrcholom je Never Let Me Down vo famóznej „live“ verzii a samozrejme záverečná Everything Counts za účasti spevu celého štadióna. Obe skladby boli na skúšanej zostave strhujúcim zážitkom, aj napriek tomu že som ich už počul „miliónkrát“, zhltol som ich so zatajeným dychom. Majestátnosť zobrazenej scény a mohutné elektronické rytmické steny v kombinácii s podmanivým Gahanovým vokálom mali na mňa hypnotický vplyv. Aj tu som si skladby vychutnal v zvýšenej hlasitosti, čo len podporilo výsledný skvelý efekt.

Čerešňa na záver, hudba k filmu Dobyvatelia stratenej archy (Raiders of the Lost Ark), skvostné hudobné dielo Johna Williamsa. Milujem tento film a jeho hudobný sprievod považujem za to najlepšie, čo bolo v tomto žánre skomponované. Mimochodom, je to jeden z mála soundtrackov, ktorý bol vydaný u audiofilných vydavateľstiev a napríklad ten od DCC sa na vinyle z druhej ruky predáva za šialené peniaze. Dokonalé hudobné zhmotnenie emócie sa tu odohráva vo viacerých rovinách, jedným z vrcholov gradácie, ani v klasickej hudbe podľa mňa neslýchanej, je vstup hlavného hrdinu do miestnosti s mapou (The Map Room: Down). Kolísavé melódie s tajomným vyznením sa postupne valia ako príboj na poslucháča, hlasitostne gradujú, v závere s drsným sprievodom ženského zboru až do ostrého strhujúceho finále s fanfárami. Opakom tajomna je dramatická naháňačka v púšti (Desert Case). Strieda sa tu výrazná rytmika s optimisticky znejúcimi dychmi, zaraz preťatými tvrdou vojenskou pochodovou rytmikou, tympany znejú z diaľky ako hrmenie a predzvesť niečoho neodvratného. Hrá sa tu na všetky emócie poslucháča a verím, že aj bez znalosti filmového deja musí byť dokonale vtiahnutý do tohto fantastického hudobného sveta. Záverečný pochod dobyvateľov (Raiders March) s notoricky známou fanfárovou kombináciou je vrcholom celého eposu, rezké, výrazne optimistické finále so zapojením celého orchestra a s bohatým využitím jeho rytmických sekcií vrátane tympanov je na počúvanie skutočnou lahôdkou. Áno, je to všetko prvoplánové a tak trochu povrchné, ale s akou grandióznosťou vyskladané!

Toto bol za mňa vrchol celého hudobného poobedia v spoločnosti Kroma a spol., v tomto prevedení a s takou dávkou emotívneho prežitku som toto hudobné dielo ešte neabsolvoval. Vrelo odporúčam!

Záver

Reprosústavy Kroma Atelier Matilde sú skutočným technologickým, ale aj zvukovým „hajlajtom“ a svojim netradičným konceptom aj prevedením sa rozhodne vymykajú z bežného chápania veci. Ich dramatický prejav podporený nesmierne precíznym reprodukovaním detailu a celkovým, vysoko naturálne ladeným prejavom ma skutočne mimoriadne pozitívne zasiahol. Ich silná stránka je podľa môjho názoru položená práve na vzácnom vybalansovaní týchto enormne dôležitých vlastností. Svoj podiel na tomto výsledku majú dozaista aj použité špičkové komponenty vyvíjané za účasti digitálnej technológie a počítačových simulácií, ktoré sú pri tvorbe produktu enormným prínosom a výrazne pomáhajú na ceste za jeho dokonalosťou.

Ďalším, nie úplne nepodstatným záverom je zistenie, alebo lepšie povedané opätovné potvrdenie skutočnosti, že chalani v Dreamaudio presne vedia ako na to, vedia kde pritlačiť, kde zapojiť fantáziu a kde ubrať z prílišného dôrazu, dôkazom je naladenie tejto zostavy tak, aby vyhovovala môjmu osobnému naturelu a pohľadu na vec. S plnou zodpovednosťou musím konštatovať, že si v túto chvíľu neviem predstaviť inú kombináciu komponentov, ktorá by ma v súvislosti s predstavovanými reprosústavami zaujala viac, ako tú, ktorú mi predostreli. A nie je to len o tom, že sa tu zišla naozaj skutočná špička vo svojich kategóriách. Je to aj o vzájomnej súvislosti a kooperácii. A ak sa všetky tieto predpoklady zídu na jednom mieste, dostaví sa ten správny pocit, keď už naozaj poslucháč nad ničím iným nemusí premýšľať, len sa nechá unášať na vlne hudobného pôžitku. Znie to ako klišé? Určite. Ale je to tak!

To boli seriózne závery. Ale mám aj jeden tak trochu nadnesený, možno pre niekoho úsmevný, alebo skôr to bude len také zamyslenie. Ak by raz prišlo ku desivému koncu, že sa vyčerpajú všetky zásoby môjho milovaného vinylu a ostanú nám, analógovým šialencom, len suchopárne jednotky a nuly, možnosť na spokojné počúvanie digitálu predsa len existuje. A to v podobe, v akej som mal možnosť ho ochutnať pri počúvaní tejto zostavy. Silný dojem som krátko po skončení testu musel oznámiť aj kolegovi z audiofilnej obce a „druhovi v analógovej zbrani“ Richardovi Kubalovi. Na jeho otázku: „Tak ako to hrá?“ mi ostala len jediná odpoveď: „Neskutočne!“. A vzápätí som doplnil: „Má to iný charakter ako analóg, o tom niet pochýb, ale v ostatných parametroch je to tak nesmierne prirodzené a vyzreté, že s týmto by som mohol pokojne nažívať až do konca sveta! Aj bez platní!“. A nakoľko ma pozná, tak vedel, že tu popisujem niečo, čo je z môjho pohľadu skutočne výnimočné! Trochu tristný je však pohľad na cenovku za túto digitálnu nirvánu. Streamer s prevodníkom a príslušenstvom v cene dvojizbového bytu v našom hlavnom meste? Šialenosť! Nádherná, okázalá a úplne mimo akejkoľvek bežnej reality. Je to naozaj brutálna cena za digitál, stráviteľný a bez výhrad počúvateľný. Áno, až tak vysoké sú na neho moje nároky! To je však môj problém a iný poslucháč to môže posúdiť odlišne. Mne to však zároveň dáva nádej do budúcnosti, že moja vášeň pre reprodukovanú hudbu hypoteticky nemusí skončiť s koncom existencie čiernych placiek.

+ skvostný zvuk

– cena, ale to je vzhľadom ku kvalite reprodukcie zostavy len veľmi relatívne

Zostavu na test pripravila spoločnosť dreamaudio.eu

Kroma Atelier Matilde technické parametre: