HIGH END 2025 Mníchov

15.5 až 18.5 2025

Už v správe o výstave vo Viedni z minulého roka som avizoval zásadnú zmenu v koncepcii najdôležitejšej a najváženejšej európskej akcie venovanej audio technike a táto informácia zasiahla fanúšikov vernej reprodukcie ako blesk z jasného neba. Po 21 rokoch Mníchov končí a Viedeň začína! O to viac som sa tešil na finále tejto skvelej výstavy. Niektorí samozvaní vizionári prorokovali poslednému ročníku slabšiu úroveň, opak bol však pravdou. Vystavovatelia aj návštevníci aj napriek tomu, že pre verejnosť boli určené len dva dni na rozdiel od predchádzajúcich troch, dali za touto legendárnou akciou svojou masívnou účasťou bodku ako sa patrí!

Musím priznať, že som do Mníchova išiel s pevným odhodlaním dodržať dva, pre mňa zásadné, záväzky. Prvým bolo užiť si tento záverečný ročník na absolútne maximum a urobil som tak s najväčším potešením. Druhým záväzkom, tak trochu prísnym, ktorý vychádzal z mojej povahy aj pohľadu na vec, bolo nevenovať sa zásadnejšie expozíciám, ktoré ako zdroj signálu nepoužívali gramofón. Viem, niekomu to môže pripadať arogantné a ja tento pohľad chápem. Ignorovať však totálnu renesanciu vinylu zo strany niektorých vystavovateľov zase ja považujem za akt neopodstatneného vzdoru, ktorý nemá, ak už to beriem hoci len z čisto obchodného hľadiska, žiadny racionálny dôvod. Priznávam ale, že som tento atypický záväzok v niektorých prípadoch nedodržal a zo zvedavosti, ale hlavne z úcty k vystavovaným značkám, ktoré za to kto ich predáva nemôžu, som aj niektoré expozície bez gramofónu navštívil. Potvrdením môjho pohľadu bol jednoznačný fakt, že vo väčšine expozícií (na rozdiel od predchádzajúcich ročníkov) bol vinyl jasnou jednotkou, v niektorých miestnostiach dokonca jediným zdrojom signálu a ja osobne som túto skutočnosť evidoval s nadšením. Vystavovatelia nám s ochotou umožnili pustiť aj naše prinesené platne, alebo vybrať titul z ich vlastnej fonotéky. Všimol som si totiž, že túto možnosť návštevníci takmer vôbec nevyužívali a ani dokonca ak sa to týkalo streamu. Druhým, jasným a podľa mňa definitívnym trendom je neodvratný koniec formátu CD. CD prehrávače, ktoré boli na výstave v prevádzke, by sa dali pomaly spočítať na prstoch jednej ruky (z nich väčšinu tvorili tie od Wadax), treba však priznať, že stále s lepším výsledným zvukom ako mal stream. No a ten ako digitálny zdroj signálu so svojimi výhodami, väčšinou len užívateľskými, prevzal definitívne žezlo priameho protivníka analógu.

Drvivá väčšina vystavovateľov sa postavila k prezentácii svojich značiek na skutočne špičkovej úrovni vrátane vyladenia akustiky aj dizajnového stvárnenia miestností, niektoré tieto „svätyne“ teda vyrážali návštevníkom dych nielen zvukovou kvalitou, ale aj svojim okázalým prevedením – nechcem radšej ani pomyslieť, koľko peňazí to muselo zhltnúť. V niektorých expozíciách sa však aj napriek ošetreniu akustiky vystavovateľom z rôznych dôvodov nepodarilo naplno využiť zvukový potenciál svojich zostáv, či už tomu bránili technické dôvody alebo pohodlnosť nechám na hodnotení samotných návštevníkov. Problematickým sa zdal hlavne priebeh basového pásma – skrátka im to na spodku dunelo, iní sa snažili čitateľnosť a jasnosť dohnať zvýšenou hlasitosťou. Tento efekt bol zrejmý s postupným napredovaním výstavy, druhý a tretí deň v niektorých expozíciách už hrali s jej úrovňou na hrane akceptácie. Uznanlivé pokyvovanie hlavami návštevníkov v týchto problematických expozíciách ma tak trochu uvádzalo do pomykova, je chyba v nich, alebo vo mne? Tento rozpor je však len dôkazom, že vo svete reprodukovanej hudby neexistuje jedna jediná exaktná pravda, každý má skrátka tú svoju individuálnu.

Poniektorí vystavovatelia aj tých najserióznejších značiek zvolili veľmi nešťastný spôsob prezentácie – statický, alebo v lepšom prípade síce hrajúci, ale len v otvorených spoločných kójach. Nechápem dôvod tejto povrchnosti, je neúctivá ako voči samotným produktom, tak aj voči návštevníkom. Zrejme nadobudli pocit, že majú to svoje skrátka isté! A preto, aj napriek tomu že ich mám rád, sa nimi nemienim vôbec zapodievať.

HIGH END Mníchov som absolvoval s kamarátom a audiofilom Richardom Kubalom, znalcom klasiky a kvalitného zvuku s bohatými skúsenosťami a skvelou domácou audio zostavou. Pre neho bola účasť na takto veľkej akcii premiérou, podujal som sa teda robiť mu akéhosi „ozrejmovateľa“ situácie a sprievodcu. Dopravu do Mníchova sme riešili pre mňa po prvý krát vlakom, ubytovaní sme boli ako vždy v skvelom hoteli Holiday Inn Express. Náročné dni sme ukončili v blízkej talianskej pizzerii, kde sa v priebehu večera zišla skvelá spoločnosť prislúchajúca k našej branži, súdiac podľa výstavných visačiek na krku väčšiny hosťov – náš hotel bol totiž v drvivej väčšine obsadený práve novinármi a vystavovateľmi na Mníchovskej akcii. Absolvovať tento mamutí podnik v priebehu troch dní vychádzalo časovo tak akurát, prebehnúť celú výstavu seriózne za kratší čas považujem za absolútne nemožné. Ako členovia novinárskej obce sme mali vyhradený prístup do press centra, kde sme mohli v pokoji posedieť pri chladenom nápoji, káve, drobnom občerstvení, ale hlavne rozobrať dojmy a zážitky. Vďaka za to!

A tu je obrazom aj textom to, čo nás zaujalo nad všetko ostatné:

Reinkarnovaný La Platine Verdier, jeden z praotcov skutočných High End gramofónov sa vďaka novému majiteľovi značky Heinzovi Lichteneggerovi (AudioTuning) dostane opäť do výroby. Prvá séria v pôvodnom prevedení sa očakáva čoskoro.

Zdroj signálu La Platine Verdier, elektronika Musical Fidelity NuVista, reprosústavy Magnepan – aj napriek celkovo pomerne nízkej cene v porovnaní s ostatnými megalomanskými zostavami poskytovala jeden z najatraktívnejších zvukových prejavov. Za mňa veľké uznanie!

Gramofón Kuzma Stabi R, ramená 4 Point 9″ a 12″, prenosky od Miyajima – Shilabe a Infinite (mono). Celkovo skvelý zážitok, ale stará mono popová nahrávka zo 45 otáčkového singlu nás doslova roztancovala. Nádhera!

Reprosústavy VolfvonLanga, gramofón Yukiseimitsu Audio AP-1, elektronika Phasemation.

YUKI AP-01

Reprosústavy VolfvonLanga, elektronika od AirTight, gramofón PrimaryControl.

Gramofón TechDAS Air Force V, na výstave najpoužívanejší analógový zdroj signálu.

Reprosústavy Eggelstonworks, elektronika emmLabs, gramofón Sikora Reference Line a horúca novinka, základný model Sikora Initial Line.

Sikora Reference Line, rameno KV12 MAX, prenoska Aidas Mammoth Gold.

Gramofón Thorens New Reference, 220.000 euro.

Špičkový hudobný zážitok, kompletná zostava od talianskych Omega Audio Concepts. Do ich kombinovaného zdroja signálu Stream CD Player sa kamarát Richard zamiloval, podobne ako do gramofónu Transrotor Metropolis FMD, uffffff!

Viva Audio, skvelý zvuk, je cítiť, že taliani majú nesmierne pôsobivý zmysel pre emóciu a srdce.

Repro Göbel a elektronika od Riviera Labs.

Repro aj elektronika od Boenicke, hrali z jednoduchého CD prehrávača a výsledok bol nad očakávanie dobrý.

Za mňa veľké sklamanie, Kondo AudioNote v kombinácii s reprosústavami Bowers&Wilkins je skutočne zlým nápadom!

Za mňa najpôsobivejší zvuk výstavy, monštruózne 90 ročné repro z pôvodného amerického kina v úprave od G.I.P. Laboratory, elektronika Silbatone. Z vinylu zvuk dokonale verný zvlášť pri sólových nástrojoch, hudobná scéna realistická, dynamika extrémna. Pri prezentácii tejto zostavy sa ukázalo aký „nahý“ je stream oproti skvostnému analógu. Digitálny Led Zeppelin jej skutočne nechutil!!!

Acapella.

Čínsky gigant ESD sa každý rok snaží ohromiť a nie inak tomu bolo aj teraz. Výsledok bol však rozporuplný, prvý deň bolo všetko viac-menej OK, druhý mali rozhodený balanc a ten tretí hrali príliš nahlas. Za mňa sklamanie!

Káblov nie je nikdy dosť!

Dánsky komplet od Gryphon.

Repro YG Acoustics a elektronika od Soulnote.

Francúzsky totaldac je dôkazom, že aj čistý digitál dokáže predviesť celkom pôsobivé divadlo.

Repro Pylon Audio a elektronika Fezz Audio.

Novinka, repro Marten Coltrane Quintet Extrem.

Reprosústavy Cessaro, elektronika od Acoustica Applicata, skvostné gramo Dohmann Helix ONE Mk3. Typický príklad nevyužitého potenciálu, zvuk v horných pásmach verný, rýchly a transparentný, bohužiaľ maskovaný príliš výrazným basový pásmom.

Dohmann Helix ONE premiérovo s ramenom Wilson Benesch Graviton Ti.

Reprosústavy Avalon Acoustics Saga Signature, „koncáky“ od Doshi, zdroj signálu striedavo vinyl, cievkový magnetofón a stream. Zvuk na skutočne vysokej úrovni, nie však tak pôsobivý ako minuloročný s reprosústavami Avalon Acoustics Isis.

Špičková prezentácia od Kharma, dokonalý zvuk aj dizajn miestnosti.

Gramofón SAT XD1, cena za šasi 150.000 euro, rameno za 90.000 euro.

Momentálne jeden z najviac diskutovaných gramofónov, Acoustical Systems Astellar, cena šasi 200.000 euro.