Hegel H190v

Keď má integrovaný zosilňovač integrovať

Moderný integrovaný zosilňovač v sebe nesie určitý prísľub jednoduchosti. Má byť centrom zostavy, ku ktorému pripojíte reproduktory, a potom ho v každodennom používaní prestanete riešiť. Pri digitálnych zdrojoch to dnes funguje veľmi jednoducho. Streaming, sieťové prehrávanie – všetko je pripravené na bežné používanie bez toho, aby sa z počúvania hudby stala technická disciplína.

Lenže vinyl je často výnimka.

Mnohí poslucháči dnes väčšinu času počúvajú digitálne, ale platne úplne neopustili. Občas však príde večer, keď sa poslucháč chce vrátiť ku koreňom, možno aj z čistej nostalgie, a vytiahne Kind of Blue alebo inú platňu, ku ktorej sa roky vracia. A vtedy sa v zostave zrazu objaví samostatný phono predzosilňovač.

Vedľa integrovaného zosilňovača tak stojí samostatná krabica, ktorá väčšinu času čaká na svoju chvíľu. A pri pohľade na ňu sa prirodzene ponúka otázka: ak má zosilňovač integrovať, prečo nie je práve phono stupeň jeho súčasťou?

Tu sa dostávame k Hegelu H190v. Hegel pri ňom využil skúsenosti zo samostatného phono predzosilňovača V10, ale zabudovať phono stupeň do integrovaného zosilňovača nie je len otázka vloženia jedného obvodu do väčšej skrinky. Vnútri integrovaného zosilňovača je elektricky hlučnejšie a náročnejšie prostredie než v samostatnom phono predzosilňovači. Hegel preto musel venovať veľkú pozornosť napájaniu, rušeniu a vnútornej izolácii. Práca na čistejšom a stabilnejšom napájaní pritom nie je dôležitá iba pre samotný phono stupeň, ale môže pomôcť aj zvyšku zosilňovača.

Samozrejme, integrácia vždy znamená aj kompromis. Hegel sa tu vzdal podpory MC prenosiek. Phono vstup v H190v je určený iba pre MM prenosky. Úprimne, nevidím v tom veľký problém. Kto má drahú nízkovýstupovú MC prenosku, ten už pravdepodobne vlastní aj seriózny externý phono predzosilňovač a od integrovaného zosilňovača nečaká, že bude konečnou stanicou jeho analógovej zostavy.

H190v preto dáva zmysel ako trochu iný produkt. Je to minimalistický, praktický a skutočne integrovaný zosilňovač pre ľudí, ktorí väčšinu času žijú so streamingom, ale nechcú, aby platne pôsobili ako dodatočne prilepená výnimka. Zostáva tu čistý dizajn Hegelu, tiché pozadie a firemná technológia SoundEngine2, no pribudla jedna dôležitá vec: vinyl už nemusí stáť mimo systému.

Pod kapotou

H190v nie je lifestyle zosilňovač, ktorý sa iba tvári vážne. Na papieri je to poctivý integrovaný zosilňovač: 150 wattov na kanál do 8 ohmov, trieda AB, damping factor 4000, veľký toroidný transformátor, kvalitné výstupné tranzistory.

Podporuje AirPlay, Spotify Connect, Roon Ready aj UPnP/DLNA. Tidal Connect tu chýba, čo môže niekomu prekážať. Pre zložitejšie inštalácie je pripravené IP ovládanie pre systémy ako Control4, Crestron a Savant. K tomu slušná výbava analógových a digitálnych vstupov, plus fixné aj variabilné výstupy napríklad pre subwoofer.

Na papieri teda H190v pôsobí ako kompletný moderný integrovaný zosilňovač. Lenže papier je jedna vec. Počúvanie druhá.

Prvé dojmy z počúvania

Prvý dojem z H190v bol zvláštne uhladený. Nie nudný, nie opatrný. Skôr ako človek na rande naslepo, ktorý nechce pokaziť večer tým, že príliš skoro povie niečo kontroverzné.

Do audio slovníka sa to prekladá ťažko, ale skúsení poslucháči asi budú vedieť, čo tým myslím. H190v sa nesnaží okamžite zaujať. Netlačí sa dopredu, nezvýrazňuje detaily a nevyrába umelé vzrušenie. Prekvapilo ma skôr to, že sa nesnaží nič predstierať. Nemal som pocit, že ma systém o niečom presviedča nasilu.

Je to neutralita? S tým slovom by som bol opatrný. Môžem však povedať, že som mal okamžite chuť pustiť si serióznejšiu hudbu. Klasiku, akustické nahrávky, niečo s detailom a štruktúrou. A v tomto som sa úplne nemýlil. H190v vie pri takýchto nahrávkach ukázať veľmi dobrú transparentnosť, čistotu a množstvo detailov bez toho, aby pôsobil analyticky alebo chladne. V tej chvíli som si myslel, že som charakter H190v pochopil.

Neskôr sa ukázalo, že ani zďaleka.

Pri skladbe Magnetic Lies od Malie, ktorú často počuť na high-end výstavách, ukázal H190v pevný a dobre kontrolovaný bas. Nebol nafúknutý alebo zmäkčený a nesnažil sa robiť väčší dojem, než bolo v nahrávke. Jednoducho prišiel v správnom čase, mal váhu a držal sa pod kontrolou.

V skladbe If Only od Andreu Bocelliho s Duou Lipou bol hlas speváčky hladký, jemný a bez zjavného zafarbenia. Takýto vokál vedia menej citlivé zosilňovače ľahko posunúť do zrnitosti alebo nepríjemnej ostrosti. H190v sa tomu vyhol. Hlas neprikrášľoval, ale ani ho nenechal pôsobiť tvrdo.

Pri Man Next Door od Massive Attack z albumu Mezzanine sa kritické počúvanie postupne zmenilo na obyčajné užívanie si hudby. A to je často dobré znamenie. Nie vtedy, keď vyskočí jeden detail a vy si poviete „aha“. Skôr vtedy, keď vás systém prestane vyrušovať a nechá vás počúvať.

Far Above the Clouds od Mika Oldfielda z albumu Tubular Bells III je úplne iný test. V skladbe je veľa informácií a slabší systém z nej ľahko spraví zliatu masu zvukov. Neustále mohutné bicie v pozadí vytvárajú záťaž pre meniče, zatiaľ čo pískajúca gitara môže prekryť ženské vokály. Pritom práve prechody medzi gitarou a hlasom sú na tejto nahrávke veľmi zaujímavé.

S H190v boli tieto drobnosti dobre čitateľné a hlavne dávali hudobný zmysel. Nemal som pocit, že počujem zmes nôt. Skôr jasne oddelené vrstvy, nástroje a rozhodnutia v mixe.

A tu prišlo jedno z dôležitejších zistení tejto recenzie: komplexná hudba, dokonca aj keď nahrávka nie je ideálna, tomuto zosilňovaču prekvapivo sedí.

Je H190v menej odhaľujúci? Nie som si istý. To by bolo príliš jednoduché. Informácie neskrýva. Len vás nimi neudiera po hlave a netrestá vás za každú chybu v nahrávke.

Podobne to fungovalo aj pri nahrávkach, ktoré sú hudobne silné, ale technicky ďaleko od audiofilských ukážok. Californication od Red Hot Chili Peppers je známe svojou kompresiou a agresivitou, no stále je plné energie a dobrých skladieb. Presence od Led Zeppelin je ďalší príklad. Výborná rocková hudba, ale žiadna uhladená hi-fi demonštrácia. Na nesprávnom systéme vie znieť tvrdo, husto a unavujúco.

Slabšie nahrávky často obsahujú husté pasáže, orezané špičky a silnú kompresiu. Zosilňovač, ktorý sa z takýchto momentov dostane čistejšie, môže znieť menej dráždivo, aj keď tonálne hrá podobne a detailov nie je na prvý dojem menej ani viac. Tu už podľa mňa nejde iba o frekvenčnú charakteristiku, ale aj o to, ako sa zosilňovač správa pri zložitejšom signáli.Tradičné THD merania sa väčšinou robia pomocou jednoduchých sínusových signálov. Hudba však nie je sínusovka. Je to veľa frekvencií naraz. Ak zosilňovač nie je dokonale lineárny, tieto frekvencie sa môžu medzi sebou miešať a vytvárať nové zložky, ktoré v pôvodnej nahrávke neboli. Tomu hovoríme intermodulačné skreslenie.

Môj dojem je, že H190v zostáva čistý v momentoch, kde zlé nahrávky začínajú liezť na nervy. Pri zložitej hudbe nepridáva zrnitosť, zahltenie ani tvrdú, zmätenú textúru. Špičky nepôsobia stlačene a hustá nahrávka sa nezmení na jednu únavnú masu zvuku.

Dobré nahrávky, samozrejme, stále znejú dobre. H190v nezmazáva rozdiel medzi starostlivo urobenou nahrávkou a slabou. Dobre nahratá akustická skladba má stále viac vzduchu, hĺbky, prirodzeného tónu a tej nenútenej plynulosti, ktorú od serióznej zostavy očakávame.

Zaujímavé je skôr to, čo sa deje na opačnom konci. Zlé nahrávky stále znejú zle. Hegel ich nezachraňuje, nezjemňuje a netvári sa, že sú zrazu audiofilské. Robí niečo užitočnejšie: nepridáva im ďalšie problémy.

Dobré nahrávky nechá dýchať, priemerné nechá počúvateľné a zlým nechá ich chyby bez toho, aby na ne naložil nové. Pre mňa je toto jedna z najsilnejších vlastností H190v.

Vinylový test: Pro-Ject Debut Carbon s Ortofon 2M Bronze

Na test phono stupňa som použil Pro-Ject Debut Carbon s prenoskou Ortofon 2M Bronze. Nie je to extrémny analógový front-end, a práve preto sa mi to k tomuto zosilňovaču hodilo. Je to približne typ gramofónu, ktorý si viem predstaviť u človeka, ktorý väčšinu času streamuje, ale platne nechce mať len ako dekoráciu.

Kind of Blue od Milesa Davisa a soundtrack k filmu Interstellar ukázali, že vstavaný phono stupeň tu nie je len preto, aby si výrobca mohol odškrtnúť ďalšiu položku vo výbave. Bas bol príjemne zaoblený, detaily boli čitateľné a celé to malo pokoj, ktorý k platniam jednoducho sedí. Pri albume Push the Sky Away od Nicka Cavea zase pekne vynikla atmosféra nahrávky – jej temnejší, pomalší charakter a pocit priestoru, ktorý sa ľahko stratí, keď phono stupeň hrá iba formálne.

Nemal som pocit, že sa H190v snaží nahradiť veľké samostatné phono predzosilňovače v ambicióznych analógových zostavách. O to tu nejde. Dôležité je, že s rozumnou MM prenoskou a realistickým gramofónom pôsobí phono vstup dobre premyslene a hudobne použiteľne.
Pre človeka, ktorý väčšinu času počúva digitálne, ale občas chce vytiahnuť platňu a užiť si rituál, je to podľa mňa veľmi dobre trafená úroveň integrácie.

Zariadenie do recenzie poskytla spoločnosť AUDIOFEEL

Technické parametre:
Výstupný výkon: 2 x 150 W do 8 Ω
Minimálna impedancia: 2 Ω
Analógové vstupy: 1 x XLR, 2 x RCA
Phono vstup: 1 RCA pre MM prenosky
Digitálne vstupy: 1 x koaxiálny RCA 24/192, 3 x optický S/PDIF 24/96, 1 x USB 24/96, 1 x RJ45
Analógové výstupy: 1x nesymetrický variabilný RCA, 1x nesymetrický fixný RCA
Streamovanie: AirPlay, Roon Ready, Spotify Connect, UPnP
Streamovacie formáty: MP3, WAV, FLAC, ALAC, AAC, PCM, Ogg
Frekvenčný rozsah: 5 Hz – 100 kHz
S/N ratio: > 100 dB
Crosstalk: < – 100 dB
Skreslenie: < 0,01% @ 50 W 8 Ω 1 kHz
Intermodulácia: < 0,01% (19 kHz + 20 kHz)
Damping faktor: > 4000
Spotreba energie v pohotovostnom režime: <0,5W
Rozmery vrátane nôh (VxŠxH): 12 cm x 43 cm x 41 cm
Hmotnosť: 14,2 kg
Farba: čierna a biela
Cena: 2999 EUR

www.audiofeel.sk

Štefan Oltman

Súvisiaci článok