Audio Video Show Praha 2025

Ako už bolo pred krátkym časom avizované na našej stránke, cyklus tohtoročných výstav spojených s tematikou audio a video techniky, ale hlavne kvalitného reprodukovaného zvuku odštartoval cez víkend 28. a 29. marca v hlavnom meste Českej republiky v Prahe. Tradícia pražských výstav, výdatne navštevovaných aj našimi domácimi HiFi fanúšikmi, bola bohužiaľ z ekonomických príčin na predchádzajúce dva roky prerušená a tak som nielen ja správu o jej opätovnom organizovaní privítal s radosťou a očakávaním. Novou destináciou pre túto bezpochyby najvýznamnejšiu českú audio akciu bol organizátorom po novom vybraný moderný a ľahko dostupný hotel Diplomat. Nové miesto takmer vždy prináša veľké výzvy, postupné zbieranie informácií a podnetov od návštevníkov aj vystavovateľov, mnoho záležitostí je potrebné riešiť za pochodu a improvizovane, skrátka je to vždy preverenie schopností organizátora popasovať sa so vzniknutými situáciami bezodkladne. Nadobudnuté skúsenosti však dokážu posúvať kvalitu akcie z roka na rok na stále lepšiu a vyladenejšiu úroveň. Aj ja by som rád na tomto mieste uviedol pár postrehov. Mimoriadne som s kolegami ocenil možnosť chutného občerstvenia priamo v hoteli s cenami len o málo presahujúcimi bežný okolitý štandard, oddychové posedenie v hotelovej lobby bolo príjemné a pohodlné, obsluha bola síce trochu zmätená (na každú našu objednávku sme dostali odpoveď: „Já se musím jít zeptat.“), ale úslužná. Systém fungovania výťahov som nepochopil, raz nejazdili smerom nahor, niekedy nešli dole a tak sme používali radšej schodisko. Hrajúce izby od druhého poschodia vyššie boli obsadené redšie ako sme očakávali (cca 6 na poschodí), veľkou výhodou väčších vzdialeností medzi expozíciami bolo nulové vzájomné sa rušenie známe z iných výstav, ku duneniu alebo nutnému prekrikovaniu (poznáme z výstavy v Bratislave) tu vôbec nedochádzalo. Každá expozícia si hrala hlasitosť akú potrebovala a teda minimálne v tomto ohľade mohla využiť ideálne podmienky, čo ja naozaj oceňujem. Jednotlivé miestnosti boli, podľa môjho pocitu, ale aj na základe niektorých vystavovateľov, menšie ako som očakával a poniektoré expozície sa do nich zmestili naozaj len ako sa hovorí s „odretými ušami“. Treba však pracovať s tým čo je k dispozícii, neštandardné podmienky vyžadujú zrejme zvoliť odlišný koncept aj prípravu prezentácie. A ako to v takýchto prípadoch býva, niektorí vystavovatelia sa s tým popasovali lepšie a iní horšie. Ocenil som u väčšiny vystavovateľov pravidelné striedanie všetkých typov zdrojov signálu – gramofón, CD aj stream – my ako kovaní „analógisti“ sme si pýtali samozrejme vinyl. Vo väčšine expozícií hrala rocková muzika, na počúvanie síce fajn, ale s mimoriadne nešťastnou kvalitou nahrávok. Z ďalších žánrov prevládal samozrejme jazz (nahrávky OK) a účelové audiofilské výbery. No a tu prichádza moje prvé pomerne výrazné sklamanie, klasickú hudbu sme nepočuli NIKDE (!) a na naše vypýtanie tejto možnosti predvádzajúci buď len krčili ramenami, alebo začali horúčkovito hľadať v prinesenom archíve (aj elektronickom), výsledok bol však vo väčšine prípadoch negatívny. Všetko vyvrcholilo v nemenovanej expozícii, kde na našu otázku o možnosti pustenia klasiky sme dostali odpoveď : „A co je to klasika?“ , to mi doslova „ustrelilo dekel“! Úsmevnú príhodu s klasikou sme zažili aj v ďalšej expozícii, keď po dlhom hľadaní predvádzajúci našiel vinyl od Leopolda Mozarta (rodina so slávnym Wolfgangom Amadeom) s veselou a rozjarenou orchestrálnou muzikou. Zvuk na malých špičkových „regálovkách“ bol úplne v pohode, avšak pán za nami po chvíli tak trochu nervózne a posmešne zahlásil: „A teď tam pusťte něco s pořádnýma basama!“  K tomu niet čo dodať…….

Jednotlivé výstavné expozície boli rozložené na všetkých poschodiach hotela (1. až 9.), pričom najatraktívnejšie bolo poschodie druhé, kde to vo veľkorysých salónikoch „rozbalili“ tí najsilnejší hráči. Ale veľké veci sa odohrávali prakticky na každom poschodí a to deviate bolo aspoň pre mňa naozaj príjemným prekvapením.

Organizátorom avizovaných 60 výstavných expozícií s takmer 400 predstavovanými značkami sľuboval návštevníkom skutočne atraktívne divadlo. Nakoniec sa ich podľa oficiálnej štatistiky za tieto dva dni zišlo na výstave takmer 3500, čo je skutočne uspokojivé číslo a organizátor aj vystavovatelia si neustály vysoký prílev návštevníkov pochvaľovali. Len pre porovnanie, High End Vienna 2024 navštívil takmer totožný počet návštevníkov, čo vystavuje naozaj veľmi dobré vysvedčenie pražskej výstave.

Celkovo si myslím, že tento typ výstavy je na tomto mieste vysoko životaschopný a s drobným vyladením dokáže nadviazať a pokračovať v kvalitnej tradícii, ktorá predtým roky prislúchala hotelu Don Giovanni.

Výstavu som opäť absolvoval s kolegami z oblasti, obligátnym Ľubomírom Dubánom zo spoločnosti Duban Audio a audiofilom a znalcom klasickej hudby Richardom Kubalom.

A v krátkosti obrazom aj textom čo ma (nás) zaujalo:

Xavian predvádzal svoje nové Integrale, ktoré nadväzujú na skvelý model Virtuosa Anniversario. Nebyť menšej miestnosti, ktorá dávala až príliš vyniknúť objemu spodných frekvencií, tak by sa jednalo o zvuk s mimoriadnym potenciálom. Elektronika od Norma Audio a Riviera Labs.

Reprosústavy Estelon Extreme v spojení s elektronikou EMM Labs, vydarená snaha o skutočný High End.

Reprosústavy Tidal Piano G3 s nenápadnou elektronikou od Brinkmann, vyzretý zvuk, nádherné spracovanie.

Komplet od T+A, gramofón Dr. Feickert Analogue.

Premiéra – české reprosústavy Sroll Sound Garden, netradičný vzhľad, kvalitné spracovanie, príjemný zvukový prejav.

Miestnosť kde RDacoustic predvádzali svoje referenčné reprosústavy Evolution bola jednou z tých najmenších a ich schopnostiam absolútne nevyhovovala. Vystavovateľ ju totiž bol nútený použiť na poslednú chvíľu vo štvrtok tesne pred výstavou ako náhradnú za pôvodne plánovanú, ktorá sa z technických príčin využiť nedala – teda akási z núdze cnosť. Aj napriek silnému hendikepu sa so situáciou vystavovateľ popasoval a vyladil jej akustiku svojimi panelmi tak, že prejav bol viac ako optimálny. Česť a uznanie! Na kvalitnom výsledku mali zásluhu aj antirezonančné podložky EVO 3, ktoré som predstavil prednedávnom v podrobnej recenzii.

Poľské Qualio IQ som pochválil už na výstave vo Varšave v minulom roku, netradičný konštrukčný koncept dokazuje, že aj „open baffle“ systém môže byť po zvukovej stránke atraktívny.

Nádherne spracované sústavy od Peak Consult živené zosilňovačom od Gryphon, zdroj signálu gramofón od AMG. Veľký zvuk s veľkými ambíciami.

Naim a Focal dokázali, že táto kombinácia celkom funguje. Sekundovali reprosústavy Dali Epikore.

Elektronika Moon a reprosústavy Silent Labs Melodee, opäť vydarená kombinácia.

Spomínané prekvapenie z deviateho poschodia, reprosústavy Clarisys Audio s elektronikou Aries Cerat. Netradičný dizajn aj prezentácia, spojenie reprodukcie so živým saxofónom bolo skvelé. Mám rád takéto riešenia, vnášajú do toho nášho, tak trochu hranatého, hobby kus exotiky a tvarového oživenia. Ak by bola zostava doplnená o dizajnovo aj koncepčne podobne „šialený“ gramofón, ašpirovala by u mňa na TOP prezentáciu.

Nádherná zostava od nemeckých MBL, zdroj signálu gramofón E.A.T Fortissimo, s týmto by som vedel doma existovať!

Skvelý zvukový zážitok, reprosústavy Living Voice, zosilňovač Qualiton, gramofón Michell Gyrodec. Expozícia Analogue Atelier pod vedením Marcella de Vivo bola jedinou výnimkou v prezentácii prostredníctvom aj klasickej hudby, Edvard Grieg a Igor Stravinskij mali na výslednej hudobnej kvalite taktiež zásadný podiel.

Elektronika Accuphase a reprosústavy KEF Q Meta. Vzhľadom na veľkorysý priestor by som očakával použite „plnokrvnejších“ sústav, tieto sa mi vo veľkom objeme salónu zdali trochu stratené.

Rakúske širokopásmové reprosústavy Kalypso. Jednoduchá prezentácia, zdroj signálu ultra lacný CD prehrávač, mini elektrónkový zosilňovač vlastnej výroby. Žeby recept na neúspech? Omyl! Vynikajúci zvukový prejav vo všetkých parametroch. Aj takto sa to dá robiť!

Český Heeskof Audio predvádzali svoj najvyšší model Christopher s elektronikou Devialet. Príjemný a detailný prejav.

Poľský SoundClub predvádzal podobnú zostavu ako v Bratislave, reprosústavy Harbeth a elektronika Benchmark.

Naši Dreamaudio sa opäť raz predviedli v plnej paráde a nikoho nenechali na pochybách, kto bude na výstave „tvrdiť muziku“. Parádna zostava s parádnym zvukom, Take Five od Dave Brubecka z vinylu bola stelesnením toho, čo sa dá označiť ako nefalšovaný „live“ efekt. Osobne som na túto bratislavskú posádku hrdý, za tých pár rokov existencie sa z lokálneho štúdia vyšvihli medzi plne rešpektovanú európsku elitu a to si zaslúži uznanie!

Gramofón Clearaudio Master Jubilee, príklad dokonalosti nemeckého umu a technológie.

Zostava kde kraľoval gramofón Master Reference od Clearaudio v kombinácii s elektronikou Pathos a reprosústavami Morel Sopran 634 bola po zvukovej stránke pohladením našej analógovej duše. Aj napriek tomu, že reprosústavy boli prvý krát zapojené do zostavy vo štvrtok pred výstavou a boli teda úplne nerozohrané, tak poskytovali mimoriadne atraktívny a vyvážený prejav s veľkým potenciálom.

Canor a Perlisten.

Parádne gramo od Bergmann, puristický severský dizajn skvelo kontrastuje s analógovou funkciou.

Reprosústavy Monitor Audio v spojení s elektronikou od Chord. Veľký objem salóniku by na spodných frekvenciách relatívne subtílne reprosústavy dokonale umlčal, dostali však podporu vo forme šiestich subwooferov REL. S vyladením „basákov“ sa vystavovateľ dokonale vyhral, zostava poskytovala vyvážený a výrazne dynamický prejav.

Authentic Audio Image nám naživo prezentoval vplyv ich závaží na komponenty so zameraním na zmenu charakteru reprodukcie. Musím priznať, že bola vcelku zásadná, v našej malej skupine sme však viedli dlhú diskusiu o tom, ktorá varianta bola lepšia, či so závažím, alebo bez.

Známa Audio Group Denmark predvádzala reprosústavy Borresen s elektronikou Aavik a kabelážou Ansuz. Predvádzané portfólio tejto skupiny sa na výstavách príliš nemení, taktiež zvukový charakter má jasnú identifikáciu – výrazný detail a presnosť.

Gramofón AMG, prenoska Hana Umami Blue.