Audio Video Show 2025 Varšava

Takmer s odstupom jedného roka presne, v dňoch 24. až 26. októbra, sa odohrala dnes už najväčšia a najrozsiahlejšia európska výstava zameraná na špičkovú audio a video techniku Audio Video Show Varšava 2025. Počtom vystavovateľov, hrajúcich miestností a aj predstavených značiek s vysokým odstupom porazila stálice akými boli roky Frankfurt aj Mníchov a sama sa zaradila medzi legendy s celosvetovým dosahom. Bravó!

Pre mňa ako predstaviteľa audio novinárskej obce bola návšteva výstavy jednoznačnou povinnou jazdou a plánoval som ju dlhý čas vopred. Tento rok však bol predsa len trochu odlišný. Moja účasť, ako zástupcu portálu watt-audio.sk, sa totiž osobným pozvaním priamo od usporiadateľa výstavy pána Adama Mokrzyckého stala oficiálnou a tým pádom aj vážnejšou a zodpovednejšou. Toto pozvanie so sebou prinieslo aj množstvo výhod, ktoré mne a môjmu kolegovi (opäť Ľubomír Dubán) pobyt na výstave výrazne spríjemnili. Najzásadnejším bolo rezervovanie ubytovania priamo v hoteli Radisson Blu Sobieski, kde sa nachádzala podstatná časť inštalácií a teda sme mohli výstavu absolvovať skutočne v maximálnom pohodlí – veľká vďaka za to! Súčasťou pozvania bola aj sobotná účasť na honosnej novinárskej večeri v skvelej reštaurácii v centre Varšavy, alebo napríklad dva vinyly ktoré boli súčasťou balíčku novinárskej akreditácie. Áno, čítate správne, dve parádne čierne placky! Nie CD, alebo kód na prístup na streamovaciu službu! Vinyly!!! Ja som dostal skvelú výberovku jazzových a klasických diel poľských interpretov a raritné alternatívne vydania známych songov od rockovej kapely YES, kolega posledný album od Coldplay. Krajší príchod do Varšavy som si ani len nemohol predstaviť!

Aj tento rok bola výstava rozdelená do troch destinácií, už spomínaného hotela Sobieski, blízkeho hotela Golden Tulip a štadióna PGE Narodowy. Tam, ako aj po minulé roky, jazdila od Sobieski každú pol hodinu kyvadlová autobusová doprava.

V piatok bolo vo Varšave pomerne zlé počasie – celý deň pršalo – a to sa podľa môjho názoru trochu odrazilo na množstve návštevníkov v našom hoteli. Ich nástup bol pozvoľnejší a na chodbách a ani v miestnostiach nebola taká tlačenica ako som si pamätal. My s kolegom sme to samozrejme ocenili, mali sme viac pokoja na počúvanie. A že bolo čo ochutnávať! Sedem hrajúcich poschodí nám dalo poriadne zabrať a k večeru sme už boli so silami aj pozornosťou úplne v koncoch. Je ale pravdou, že niektoré miestnosti sme vzhľadom ku skutočne vysokej kvalite reprodukcie opúšťali len veľmi neradi a tento trend nám časový rozvrh poriadne natiahol. Vo výsledku sme teda prvé poschodie ani nestihli prejsť (išli sme zhora nadol). V sobotu vonku vykuklo slniečko, urobilo sa krásne počasie a my sme mali naplánovaný štadión – očakávaný a aj obávaný nával návštevníkov v jeho priestoroch sa nám do bodky potvrdil! Nedeľu sme si nechali na dobehnutie restov z nášho hotela a na salóniky v Golden Tulip.

Teraz pár postrehov: po zvukovej stránke môžem opäť konštatovať mimoriadne vysokú úroveň drvivej väčšiny prezentácií a trúfam si dokonca tvrdiť, že bola vyššia ako minulý rok. Taktiež musím s obdivom oceniť veľké množstvo produktov domácich značiek, ktoré svojou technickou, ale hlavne zvukovou kvalitou za tými „západnými“ v ničom nezaostávali, ba dokonca ich v mnohých prípadoch aj predbehli – skutočne, klobúk dolu! Poľsko je bez pochýb audio veľmoc, ich technický a obchodný talent, inovatívnosť, ale aj priemyselné zázemie je práve v tejto oblasti skutočne veľavravné! Gratulujem!

Pozitívna zmena nastala aj vo využití zdroja signálu. Ak v minulom roku jednoznačne kraľoval stream a gramofón za ním išiel s dosť veľkým odstupom (aj keď bol takmer všade prítomný), tento rok sa situácia významne vyrovnala a aktívny gramofón sa nachádzal v hrajúcich zostavách v pomere ku streamu približne jedna ku jednej – v niektorých expozíciách bol dokonca jediným zdrojom signálu. Trend zaznamenaný v Mníchove teda zachytila v plnej miere aj Varšava.

Zažili sme však aj nevýznamné, tak trochu úsmevné sklamanie, ktoré zvlášť trápilo môjho kolegu – ubudlo drobného občerstvenia, ktoré bolo ponúkané v minulom roku návštevníkom v hrajúcich miestnostiach. Neviem čím to mohlo byť spôsobené, ale krowiek, ovocia a nápojov sme si tentokrát skutočne takmer neužili. Alebo sme len možno nemali šťastie. Samozrejme o nič nejde, je to len drobnôstka na odľahčenie, aby môj report neboli len samé superlatívy.

Vo všetkých troch výstavných objektoch boli vo vestibuloch prítomné stánky s audio príslušenstvom a obrovským výberom hudobných nosičov v podobe LP a CD (pomer asi 200 ku jednej), takže nájsť ten správny titul nejaký čas zabralo. Aj ja som si musel počkať, hľadané mono nahrávky japonských vydaní som objavil až v záverečný deň výstavy v hoteli Golden Tulip – o to väčšiu radosť mi však nález spôsobil!

Prišlo však aj na iné emócie ako tie pozitívne, aj keď v konečnom dôsledku, ….. veď posúďte sami. V piatok večer po príchode na izbu som prežil pol hodinu hrôzy, nemohol som nájsť platobnú kartu ktorú som nosil celý deň u seba, kvôli potenciálnemu nákupu LP – raz ma táto moja vášeň privedie asi do hrobu. Po chvíli nadávok som otvoril aplikáciu na jej zablokovanie a začal sa systémom prekúsavať. Vtedy kamaráta Ľuba napadla spásonosná myšlienka: „Zbehnem na recepciu opýtať sa, či ju tam náhodou niekto neodovzdal!“ A za prívalu mojich skeptických poznámok sa vydal na cestu. No a v tej istej sekunde ako som sa dostal ku finálnemu kroku aktivovania zablokovania karty, zadýchaný zabúchal na dvere izby držal ju v ruke! Neznáma dobrá duša ju našla a odovzdala na recepcii, veľká vďaka za to!

Stretli sme na výstave aj pár známych tvárí, spomeniem v krátkosti chalanov z DreamAudio, ktorí vystavovali svoju mega zostavu v salóne na štadióne, alebo napríklad starého kamaráta v zbroji Miroslava Maglena, ktorý ako zástupca rakúskej spoločnosti Audio Tuning prezentoval produkty Musical Fidelity – opäť na štadióne.

A ešte trochu oficiálnej štatistiky:

– počet platiacich návštevníkov za tri dni dosiahol číslo 14.880 (ak sa započítajú aj návštevníci s opakovaným vstupom, tak množstvo presahuje hranicu 19.000)

– počet vystavovateľov 230

– počet hrajúcich miestností 188

– počet akreditovaných novinárov 71

Všetko sú to obdivuhodné a rekordné čísla s rastúcim trendom a ja môžem výstave a aj jej organizátorom pogratulovať a popriať naozaj len všetko najlepšie do budúcna!

A aká bola teda tohtoročná Varšava? Veľká, najväčšia, skvostná, grandiózna, nezabudnuteľná! Vrelo odporúčam!

 A teraz konkrétne to, čo ma nad všetko ostatné zaujalo:

Aj keď len čistý digitál, prevodník od nemeckej spoločnosti ADMD Audio sa vyznačoval naturálnym zvukom s takmer analógovým charakterom. Zaujalo taktiež nádherné a sofistikované spracovanie skriniek prístrojov.

Home Made sústavy zavesené na britskej elektronike od Sugden Audio (založená v roku 1967). Príjemný prejav, impozantný vzhľad.

Komplet od litovských Rada Audio, modifikované šasi Technics zahralo jazzík v podaní Ellingtona a Hodgesa v skvelej forme.

Repro hORNS Aria s parádne spracovanými zosilňovačmi od MAVIS Lab.

Talianska elektronika Audia Flight s nemeckými repro od Manger Audio.

Ostrovný podpis – parádne monobloky od anglických Art Audio v kombinácii so škótskymi repro Art a gramofónom Systemdeck.

Poľské zosilňovače More Audio CS 100 a nemecké sústavy Volf Von Langa. Zvlášť tie sa mi v poslednej dobe páčia po zvukovej stránke stále viac a o ich rastúcej obľube svedčí aj ich využitie vo viacerých expozíciách.

Elektronika Ideon a opäť repro hORNS, tento krát Symphony 10.

Repro Intrada, gramec Zavfino a elektronika od Serblin&Son.

Komplet od kanadských Bryston.

Zostava tvorená litovskými sústavami Aretai Contra 100S, parádnym gréckym integráčom Hart Tune Six a gramofónom Reed Muse 1C. Jasný, rýchly a čistý prejav.

Obdobné zloženie komponentov avšak z vyššej úrovne – zvuk opäť vynikajúci, trpel ale nevhodným rozmiestnením v pomerne malej miestnosti. Potenciál je určite väčší.

Maďarské elektrostaty Popori hrali na lacný integráč A1od Musical Fidelity. Napriek skutočne malej miestnosti, kde sa zvuk nedokázal plne rozvinúť, predviedli sústavy naozaj veľkolepé hudobné predstavenie.

Gramofón Acoustic Solid Wood MPX, elektronika od Atoll a repro Atohm GT2.

Repro Thivan Labs Eros 7, zosilnenie opäť od MAVIS a takmer všadeprítomné gramo – základný model Sikora Aspire.

Monobloky Electrocompaniet + repro O Audio, zdroj signálu streamer od DCS.

Tu predvádzali na gramofóne La Platine Verdier poľské MC prenosky Homogenix- rád by som niektorú z nich vyskúšal v mojom systéme.

Elektrónkový zosík od Pier Audio, DAC od Denafrips, poľské repro Equilibrium.

Opäť poľský produkt – reprosústavy Skala Audio.

Repro Storgaard & Vestskov v kombinácii s Accuphase. Špičková technológia aj spracovanie sústav mi stále nejako nekorešponduje s predvedenou zvukovou kvalitou, kde je chyba netuším.

Ťažký poľský High End s označením Wile, parádne spracovanie, skvelý zvuk.

Všadeprítomný Moon v kombinácii s reprosústavami BMN – ako inak poľskej proveniencie.

Silová sekcia na poľský spôsob – napájacie káble The Red – rozhodne impozantné.

Dánske repro OePhi a poľská technika od Bona Watt, ich hybridný zosík Triton ma naozaj očaril.

Komplet od Revox.

Nádherne spracované elektrónkové zosilňovače Idhos a gramofón Tentogra Gramy VTA – všetko nesúce poľskú pečať.

Sústavy od Pylon Audio, technika od Fezz – „Poľsko, ako inak“.

Tradičná kombinácia Raidho + Moon mi po zvukovej stránke vôbec nejde pod kožu. Zvuk bol sterilný, síce technicky presný, ale bez života.

Reprosústavy Wilk Audio Projekt – všetko „Made in Poland“.

Opäť sústavy Volf von Langa, tento krát s poľskou technikou Lucarto Audio. Monumentálny vzhľad aj zvuk!

Pylon Audio + Fezz, tento krát v statickej ukážke vo vestibule hotela. Nádhera!

Seprosústavy Matter – dnes veľmi populárny „Open Baffle“ systém – s elektronikou Tsakiridis (Grécko).

Reprosústavy Silent Pound + zosilňovač Vitus Audio.

Elektronika Perraux z Nového Zélandu, poľské repro AudioPhase, gramo Murark.

Taliansky Audio Analogue vystavoval aj hral svoje najväčšie ťaháky v spojení s elektrostatmi od AirTech.

Tradičná kombinácia Aavik a Borresen, zdroj signálu stream z notebooku – počas našej prítomnosti komplet zamrznutý s nutným reštartom.

Tak v tejto expozícii som si to skutočne užil! Starší pán so zápalom prevádzal rôzne verzie LP od Beatles „Hard Day´s Night“ – prvé vydanie, neskoršie remastre, rarity – s jasne počuteľnými zmenami v kvalite zvuku. Prvé vydanie bolo samozrejme najlepšie. Inak, elektronika od Aavik, repro Borresen.

Pylon Audio a Fezz ešte raz.

Klasika známa aj z výstavy v Bratislave, repro Harbeth a elektro od Benchmark.

Mohutné PMC sústavy s komponentami od Musical Fidelity. Tu zahral aj Jacksonov Thriller z vinylu s dychberúcim nasadením.

Elektrostaty Martin Logan s elektronikou od Anthem. Veľký zvuk s vynikajúcou dynamikou.

Repro Magico, koncák od Pilium, gramec Acoustic Signature a DAC od MSB.

Americká realita – JBL a Mark Levinson.

Komplet od Linn, zvukový prejav ničím neurážajúci, ale dá sa to v tejto cenovej kategórii aj lepšie. Celkovo mám pocit, že odklon Linn od ultimatívneho zvuku ku dizajnu je v poslednej dobe viac ako citeľný.

Technika Esoteric, repro Fyne Audio, gramofón Pro-Ject F-Dur.

Wilson Audio + D´Agostino. Neviem, za mňa je táto kombinácia rozporuplná a ani z jednej značky nedokáže dostať maximum.

Mega zostava za mega „prachy“ – komplet od Gryphon – myslím však, že zvukový potenciál využitý naplno určite nebol.

Opäť reprosústavy Magico, teraz však s technikou od EMM Labs.

Talianske repro Diapason Didascalía, mimoriadne príjemné počúvanie.

Tu som si posedel skutočne dlhú chvíľu – repro Rockport Technologies, železo od VTL a gramo VPI. Skvelý zvuk po všetkých stránkach. Kolegovi sa síce zdal na výškach až príliš otvorený, ja som jeho názor v tomto prípade nezdieľal.

Podobná zostava, podobný zvukový zážitok, VTL zamenené za Karan Acoustics.

Zostava označená návštevníkmi výstavy ako „Najlepší zvuk“. Repro Joseph Audio, elektronika od Doshi, kabeláž Soyaton, gramo Sikora Standard Max Supreme, prenoska Aidas. Potenciál na toto označenie určite má.

Monobloky PS Audio napájajú elektrostaty Aria. Zdroj signálu SACD od PS Audio a CD od MBL. Čistotu siete zabezpečuje 1200W „práčka“ PS Audio.

Pekne vyvážená zostava reprosústav Blumenhofer a elektroniky od Cary Audio. Potešenie pre sluch aj zrak.

Repro Audiovector so železom (doslova) od Chord.

Expozícia Unitra + Diora Acoustics bola návštevníkmi od otváracích až do záverečných hodín „našlapaná“ na prasknutie.

Slovenský podpis – komponenty od Canor s repro Triangle.

Dánsky systém od Gato Audio + Copenhagen Loudspeaker Company.

SoulNote + Horn Acoustics.

Repro Marten, silenie od Boulder, digitálny zdroj signálu od Wadax – takto nejako by mohol vyzerať splnený sen každého „digitálneho“ audiofila.

Mega zostava poľského Sounclubu – repro Gobel, silová časť od Solution, digitálny zdroj signálu od Wadax a gramo Brinkmann.

Naši DreamAudio zanechali vo Varšave mimoriadne silnú stopu – reprosústavy Kroma Atelier Maribel, zosilnenie od Ypsilon Electronics, stream od Taiko Audio. Hlavou uznanlivo pokyvoval aj Michael Fremer ……. a k tomu nie je potrebné viac čo dodať.

Reprosústavy Oneiros Audio v spojení s komponentami Audio Research.

Repro Lorenzo a komponenty od MSB Technology, parádny pohľad aj zvukový zážitok.

Hadice od ZenSati, kabeláž od tejto značky bola na výstave v hrajúcich expozíciách zrejme najpoužívanejšia.

Repro Kharma, monobloky a predzosilňovač Goldmund, gramo Sikora Reference, prenoska Aidas Mammoth a premiérovo predstavený phono predzosilňovač Sikora Reference.

Komponenty Lampizator v spojení so sústavami Clarisys Audio. Počúvalo sa z oboch strán a nikomu nevadilo, že na tej zadnej sú kanály medzi sebou prehodené. Vtipné!

Electrocompaniet predvádzal v kombinácii so sústavami Rockport Technologies.

Táto zostava hrala naozaj veľmi dobre. Francúzske repro Diptique Audio v kombinácii s talianskym zosíkom Riviera Labs Levante.

Poľské sústavy Cube s technikou od Tektron. Mimoriadne príjemné prekvapenie, a silný zvukový zážitok.

Poľská technika od Bona Watt v spojení s repro Volf Von Langa – opäť. Obe značky majú nádherné spracovanie aj vynikajúci zvukový prejav.

Technika LAB 12 s reprosústavami Audio Solutions, príjemný a vyzretý prejav v zaplatiteľnej kategórii.

Reprosústavy Joseph Brodmann, elektrónkové konce od Mastersound, elektronika aj gramo od Gold Note.

Repro Estelon v kombinácii s komponentami Kondo, zdroj signálu gramofón Transrotor. Špičkový prejav po všetkých stránkach!

Reprosústavy Franco Serblin, elektronika Jadis, zdroj signálu výhradne „kotúčak“ Revox.

Nové monobloky Thrax poháňali repro Gauder Akustik.

A to „najlepšie“ takmer na záver ….. ani v podstate neviem ako sa mám k tejto inštalácii vyjadriť. Slimáky od B&W, ktoré si pred rokmi kúpili povesť „najlepších reprosústav planéty“ v globálnej marketingovej kampani, boli pre mňa po zvukovej stránke vždy sklamaním, tento krát však svojmu „výkonu“ nasadili korunu. V kombinácii s komerčnými koncákmi od Rotel (vôbec nezáleží na tom, že si hovoria povznesene Michi) sa predviedli ostrým a dunivým prejavom bez akéhokoľvek náznaku vyššej audiofilnej kvality. V ľavej sústave navyše niečo výrazne rezonovalo. Ostatní poslucháči však spokojne pokyvovali hlavami do rytmu bicích, takže to tak asi malo byť ……..

S Focal Diva Utopia sme sa stretli aj na výstave v Bratislave.

Ľubomír Dubán trval na tom, že sa musí vyfotiť vedľa nejakého fajnového gramofónu: Pro-Ject Signature 12.2.

Ja som si vybral na spoločné foto výrazne lepšiu spoločnosť …… pani Jozefína Lichtenegger.

…a jej Pro-Ject F-Dur