LAB12 DAC1 Reference

LAB12 je grécky výrobca high-end audio techniky, ktorý založil Stratos Vichos. Spoločnosť oficiálne vznikla v roku 2012, hoci samotný Vichos sa návrhu a experimentovaniu v oblasti audia venoval už predtým.

Značka začínala s pomerne úzko zameranou ponukou a postupne si vybudovala katalóg okolo zosilňovačov, DAC prevodníkov, predzosilňovačov, phono predzosilňovačov, napájacích filtrov a ďalšej hi-fi elektroniky. Produkty LAB12 sú navrhované a vyrábané v Grécku a značka sa časom dostala do povedomia najmä u poslucháčov, ktorých zaujíma lampová technika, klasické obvodové riešenia a menej konvenčné digitálne koncepcie.

LAB12 nie je veľká korporátna značka s masovou výrobou. Je to skôr menší špecializovaný výrobca a pri DAC1 Reference je to cítiť. Nepôsobí ako anonymný produkt poskladaný podľa aktuálneho zoznamu trendov, ale ako zariadenie, pri ktorom sa niekto zamýšľal nad tým, čo sa stane až po stlačení tlačidla Play.

DAC1 Reference tomu zodpovedá aj vizuálne. Nesnaží sa vyzerať ako generická čierna škatuľka ani ako moderný lifestyle doplnok k počítaču. Dizajn je čistý, pevný a mierne old-schoolový, pričom dvojica VU metrov na čelnom paneli mu dáva jasne rozpoznateľný charakter. Okamžite naznačuje, že ide o seriózne audio zariadenie, nie o ďalší minimalistický DAC, ktorý by sa dal zameniť s dvadsiatimi inými. Je nenápadný, ale má vlastný štýl.

Od prvých DAC prevodníkov po dnešné high-tech čipy

Digitálna hudba je v podstate uložená vo forme čísel, ale zosilňovač a reproduktory potrebujú analógový elektrický signál. DAC prevodník je článok reťazca, ktorý tieto čísla premieňa späť na hudbu.

Od prvých CD prehrávačov sa digitálno-analógová konverzia výrazne zmenila, no nikdy neexistoval iba jeden správny spôsob, ako ju robiť. Výrobcovia v priebehu rokov používali viacero prístupov: klasickú R2R alebo multibitovú konverziu, špecializované DAC čipy a v posledných rokoch aj programovateľné digitálne platformy, napríklad FPGA riešenia.

Moderné DAC čipy sú objektívne výrazne pokročilejšie než staršie riešenia. Dokážu ponúknuť nižší šum, nižšie skreslenie, lepšiu konzistenciu, širšiu podporu formátov a výborné merané výsledky za podstatne nižšiu cenu. Z technického pohľadu je dnešná DAC technológia mimoriadne pôsobivá.

Lenže pokročilejšie neznamená automaticky jednoduchšie na dobrú implementáciu. Moderný DAC čip môže obsahovať komplexné digitálne spracovanie, filtre, taktovanie a množstvo konfiguračných možností. Konštruktérovi to dáva väčšiu slobodu, ale aj viac spôsobov, ako vytvoriť produkt, ktorý síce vyzerá výborne na papieri, no pri počúvaní nemusí presvedčiť.

Staršie multibitové riešenia sú často koncepčne jednoduchšie. Môžu mať horšie čísla skreslenia, ale ich priamejší prístup môže nechať menej priestoru pre niektoré typy implementačných chýb.

Tu však začínajú byť merania trochu zradné. Rozdiel medzi skreslením 0,001 % a 0,1 % vyzerá na papieri obrovsky, pretože proporcionálne obrovský aj je. Lenže samotná hodnota 0,1 % je už extrémne malá. V takom bode môže byť kvalita implementácie, analógový výstupný stupeň, napájanie, filtrovanie a celkové zvukové vyváženie omnoho dôležitejšie než naháňanie ďalších núl za desatinnou čiarkou.

Skreslenie je pritom stále jeden z tradičných parametrov, ktoré sa hrdo uvádzajú v technických špecifikáciách. Preto vie kupujúceho ľahko priviesť k predčasnému záveru. DAC s nižším skreslením nie je automaticky lepšie znejúci DAC. Môže byť technicky dokonalejším prevodníkom, ale to ešte neznamená, že bude pri počúvaní pôsobiť presvedčivejšie.

Rozdiel medzi staršími a novšími DAC riešeniami preto nie je jednoducho „zlé verzus dobré“. Moderné riešenia sú jednoznačne pokročilejšie, ale staršie koncepcie môžu mať stále svoje vlastné prednosti. V praxi nejde iba o lepšie alebo horšie riešenia. Sú jednoducho iné.

Prístup LAB12

V tomto kontexte sa LAB12 DAC1 Reference chápe omnoho ľahšie. Nie je postavený okolo najnovšieho DAC čipu a nesnaží sa súťažiť podporou každého možného digitálneho formátu. LAB12 zvolil tradičnejšiu cestu: osem multibitových čipov Philips TDA1543 pracujúcich paralelne v non-oversampling koncepcii, teda bez prevzorkovania.

Na papieri TDA1543 nie je žiadny moderný zázračný čip. Je to starší a relatívne jednoduchý multibitový prevodník. Použitím viacerých čipov paralelne môže LAB12 znížiť niektoré limity jedného samostatného čipu a zároveň zachovať charakter a priamosť tejto staršej metódy konverzie.

Toto nie je produkt postavený na princípe „novšie je vždy lepšie“. Je to DAC postavený okolo konkrétnej myšlienky: vziať overené multibitové riešenie, vyhnúť sa zbytočnej digitálnej zložitosti, dať mu seriózne napájanie a analógový výstupný stupeň, a konečný výsledok posudzovať počúvaním, nie počtom núl v údajoch o skreslení.

Počúvanie s LAB12 Integre4 MK2

V spojení so zosilňovačom LAB12 Integre4 MK2 pôsobil DAC1 Reference okamžite ako veľmi prirodzený partner. Prezentácia bola hladká a príjemná, ale nie zmäkčená ani spomalená. Zvuk mal neutrálny, živý charakter, výborné tonálne vyváženie a veľmi presvedčivý pocit realizmu.

Jednou z jeho najsilnejších stránok bolo stredné pásmo. Hlasy a akustické nástroje mali telo, textúru a prítomnosť, no bez toho, aby boli umelo vytláčané dopredu. Zvuk bol plný, ale nie zafarbený. Detailný, ale nie analytický. Nemal som pocit, že sa DAC snaží zaujať zvýrazňovaním jednotlivých častí nahrávky. Skôr nechával hudbu pôsobiť ako ucelený a uveriteľný celok.

Diana Krall znela v tejto kombinácii intímne a prirodzene, s vokálnou prítomnosťou, ktorá sa na menej vyvážených systémoch vie ľahko stať príliš uhladenou alebo príliš vysunutou dopredu. Tu však zostala realistická a veľmi príjemná. Presne tento typ nahrávok ukázal, že DAC1 Reference vie podať hlas s telom a blízkosťou bez toho, aby ho umelo zväčšoval.

Bachove nahrávky na Deutsche Grammophon so Simonom Prestonom zase ukázali schopnosť DAC-u pracovať s mierkou, tónom a štruktúrou. Organ mal váhu a autoritu, no prezentácia zostala čistá a kontrolovaná. Nebol to efekt pre efekt. Skôr pocit, že veľký nástroj má prirodzený objem a priestor, ale stále zostáva pevne usadený v nahrávke.

S Integre4 MK2 táto kombinácia jednoducho fungovala. Tonálne vyváženie bolo trafené tak dobre, že by som si takúto zostavu vedel predstaviť doma na dlhé roky bez neustáleho premýšľania nad ďalším upgradeom. Určite existujú systémy, ktoré vedia znieť ešte presnejšie, analytickejšie alebo ukážu o niečo viac mikrodetailov. Ale na to, aby človek získal niečo skutočne podstatne lepšie ako túto kombináciu, by podľa mňa musel minúť dvojnásobok alebo trojnásobok ceny.

Pri samotnom DAC1 Reference je to dôležitý bod. V cenovej hladine okolo 3 000 eur pôsobí veľmi konkurencieschopne. Nie preto, že by bol postavený na najnovšej digitálnej technológii, ale preto, že celý produkt pôsobí veľmi dobre premyslene. LAB12 sa tu zjavne sústredil na veci, ktoré sú pri počúvaní skutočne dôležité: časovanie, tonálne vyváženie, dynamiku, priestorovú prezentáciu a kvalitu analógového výstupného stupňa.

Spôsob, akým je tento DAC poskladaný, mi pripomína michelinského šéfkuchára. Ingrediencie nemusia na papieri vyzerať exoticky, ale v správnych rukách, so správnou disciplínou a vkusom, môže byť výsledok ďaleko za tým, čo by naznačoval samotný zoznam použitých súčiastok.

Počúvanie so zosilňovačom triedy D

So zosilňovačom triedy D ukázal DAC1 Reference inú stránku svojho charakteru. Zvuk bol mimoriadne presný, rýchly a kontrolovaný. Priestor a stereo obraz boli výborné a poloha nástrojov nezvyčajne presná. Dôležité však bolo, že nástroje sa nezmenili na ploché obrysy v priestore. Mali jasnú pozíciu, ale zároveň aj telo a váhu.

V porovnaní s mojím vlastným R2R DAC-om bol LAB12 jasným víťazom, hoci cenový rozdiel medzi nimi nie je dramatický. To ma prekvapilo. Nevyhral tým, že by znel digitálnejšie, ostrejšie alebo umelo detailnejšie. Vyhral tým, že dokázal spojiť presnosť s prirodzenosťou. Už teraz viem, že mi jeho zvuk bude chýbať, keď odíde.

Jeden z najsilnejších momentov prišiel pri skladbe Tundra od Amber Rubarth. Cez XLR výstupy do zosilňovača triedy D s lineárnym napájaním bola priestorová prezentácia taká presvedčivá, že vyvolala tú vzácnu, takmer fyzickú reakciu vzadu na hlave. Nie obyčajné zimomriavky, ale ten zvláštny moment, keď mozog akoby prijme ilúziu ako niečo skutočné. Na dve minúty to pôsobilo ako dokonalosť.

Táto kombinácia by mala byť takmer nelegálna. Mala absurdnú kombináciu presnosti, rýchlosti a kontroly, ale zároveň aj radosti a slobody. Bolo to ako jazda v superšporte po dokonalej ceste za dokonalého počasia: plná kontrola, plná istota, plná radosť a žiadny pocit obmedzenia.

Na overenie priestorovej prezentácie som použil aj album Amused to Death od Rogera Watersa, ako to robím často. Je to nahrávka, pri ktorej systém buď vytvorí presvedčivý priestor, alebo nie. S LAB12 DAC1 Reference boli priestorové efekty podané s výbornou šírkou, hĺbkou a stabilitou, ale bez toho, aby zneli prehnane alebo umelo.

Tool, konkrétne skladby Chocolate Chip Trip a Invincible, zneli takisto mimoriadne uspokojivo. Tieto skladby potrebujú rýchlosť, kontrolu a dobré časovanie, inak sa môžu zmeniť buď na chaos, alebo na únavné tlačenie energie. DAC1 Reference nemal problém udržať všetko pokope. Bol tam úder, presnosť aj ťah, ale ani na sekundu som nemal pocit, že by som potreboval iný zvuk.

Najviac ma zaujala absencia počuteľných artefaktov. Nebolo tam zjavné zafarbenie, neprirodzená hrana, digitálna tvrdosť ani pocit, že by hudba bola spomalená alebo zaoblená. Prezentácia bola jednoducho uveriteľná. Audiofili môžu donekonečna diskutovať o tom, čo vlastne znamená „pravdivý zvuk“, ale DAC1 Reference podal nahrávky spôsobom, ktorý pôsobil realisticky, ľudsky a vierohodne. Akoby to takto naozaj mohlo znieť v štúdiu.

Pre koho je tento DAC

LAB12 DAC1 Reference nie je univerzálne digitálne centrum. Nie je určený pre niekoho, kto hľadá každý možný digitálny formát, vstavaný streaming, ovládanie cez aplikáciu, slúchadlový výstup alebo dlhý zoznam komfortných funkcií. Je to sústredený DAC a tak ho treba aj chápať.

Najväčší zmysel dáva pre poslucháča, ktorý už má dobrý audio systém a chce, aby jeho digitálny zdroj znel prirodzenejšie, kompletnejšie a uveriteľnejšie. Je pre ľudí, ktorých viac zaujíma tón, časovanie, priestorová prezentácia a dlhodobá posluchová spokojnosť než víťazstvo v tabuľke parametrov.

Prekvapilo ma, že nefungoval dobre iba v jednom type zostavy. S LAB12 Integre4 MK2 pôsobil ako úplne prirodzený partner: vyvážený, pokojný a hudobne kompletný. So zosilňovačom triedy D však fungoval takisto mimoriadne dobre. Pridal telu a realizmu bez toho, aby ubral z rýchlosti, presnosti alebo kontroly.

To z neho robí flexibilnejší produkt, než by sa na prvý pohľad mohlo zdať. Nie je to DAC iba pre milovníkov lampového zvuku a nie je to DAC iba pre ľudí, ktorí hľadajú vintage charakter. Môže dávať zmysel aj v modernom, rýchlom a presne kontrolovanom systéme, kde prinesie ľudskejší a uveriteľnejší charakter bez toho, aby zvuk zmäkčil alebo spomalil.

Zariadenie do recenzie poskytla spoločnosť AUDIOFEEL

Technické parametre:
Napájanie: 210 – 240 VAC 50Hz (110 – 120 VAC 60 Hz)
Spotreba energie: 70 VA max
Vstupy: 2x SPDIF (Coaxial RCA), 1x USB2, 1x spdif (Optical Toslink)
Výstupy: 2x RCA nesymetrický, 2x XLR nevyvážený
Frekvenčná odozva: 20 Hz až 20 KHz + 0 dB/-1 dB
THD: nižšia ako 0,15 %
Rated output level: 2.5Vrms
Tube complement: 2x 6922 dual triode
Dostupné farby: Matt Black, Frozen Silver
Rozmery (ŠxVxH): 43 x 11 x 29 cm
Hmotnosť: 7,5 Kg
Cena: 3080 EUR

www.audiofeel.sk

Štefan Oltman

Súvisiaci článok